Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Ještě jeden den (David Levithan)

Každé ráno sa budíme do nového dňa, ktorý prináša množstvo výziev, radosti, spomienok, ale aj príležitostí užívať si život. Niekto sa ráno chystá do školy, iný zas do práce alebo k svojim blízkym. Nie je na tom nič zvláštne. Rozmýšľal už ale niekto z vás nad tým, aké by to bolo prebudiť sa každý deň v inom tele? Začínať vždy od začiatku, nevediac, kam vaše kroky povedú na ďalší deň? V knihe Den co den, ktorá pochádza z pera obľúbeného autora Davida Levithana, sme spoznali chlapca menom "A", ktorý sa každý deň budí ako niekto iný. Jeden deň je športovcom, ktorý rád obháňa dievčatá, inokedy zas poctivou študentkou, ktorá sa celý deň nepohne od kníh. V neposlednom rade je tínedžerom, ktorý trpí depresiami a snaží sa ukončiť svoj život. "A" si nedokáže vysvetliť, prečo je taký, aký je, avšak nemôže to zmeniť. Každý sa predsa nejaký narodí...

"'...nemáme predsa tajomstvá všetci? Možno sa netýkajú nášho pôvodu, ale vieš napríklad, prečo si taká, aká si? Alebo prečo robíš veci, ktoré robíš? Neviem, prečo som sa narodil takýto ‒ ale ty to o sebe nevieš tiež. Všetci tak trochu tápeme v tme. Ibaže moja tma je o niečo netradičnejšia než tá tvoja.'"

V druhom pokračovaní sa stretávame s Rhiannon, pre ktorú je každý deň rovnaký. Má priateľa Justina, ktorý síce nie je chalan z romantického filmu, ale miluje ho. Aj napriek tomu ho nedokáže a ani nechce zmeniť. Jedného dňa sa však Justin správa úplne inak ako doposiaľ. Obaja spolu prežijú dokonalý deň, na ktorý Rhiannon nedokáže zabudnúť. Na druhý deň si ale Justin skoro nič nepamätá a v tej chvíli do jej života stúpi cudzinec, ktorý tvrdí, že dokonalý deň strávila s ním, avšak v Justinovom tele. Hoci Rhiannon už skoro nič nedáva zmysel, je odhodlaná nájsť pravdu. 

S chladnou hlavou môžem prehlásiť, že David Levithan patrí medzi mojich najobľúbenejších autorov. Mám pocit, akoby do každej svojej knihy vložil kúsok zo seba. Nesústreďuje sa iba na hlavnú dejovú líniu. Okrem tej do príbehu vždy vloží množstvo hlbokých myšlienok, odkazuje sa na problémy mládeže a takisto aj súčasného sveta. Reflektuje rôzne spôsoby, ako spoločnosť vníma ľudí, ktorí sú iní. "A" sa každý deň budí ako odlišný človek. Iný chalan zas trpí obezitou a ľudia sa za ním otáčajú. Ďalší je zas inak orientovaný a množstvo ľudí jeho presvedčenie netoleruje. Každý z nich je rovnaký, no zároveň sa od druhých tak veľmi odlišuje. Levithan svoje myšlienky do knihy vkladá nenúteným spôsobom a obohacuje vďaka nim každé svoje dielo. A práve to sa mi na jeho knihách páči. 

"Keď som bola malá, bála som sa, že sa raz zamilujem do niekoho škaredého. Ako do Shreka. Potom som pochopila, že ak budem niekoho milovať, bude mi pripadať krásny, nech bude vyzerať akokoľvek. Rada by som verila, že môžeme niekoho milovať tak, že nám na ničom nebude záležať. Alebo sa mýlim?"

Len málokedy ma kniha "chytí" tak, že ju nemôžem odložiť. Čítanie Ještě jeden den, a to nepreháňam, ma naozaj bavilo. Nielen vďaka pútavému námetu a štýlu, ktorý sa veľmi dobre a rýchlo čítal. Kniha ma zaujala najmä kvôli tomu, že som si vôbec nevedel predstaviť, ako sa skončí. Mal som viacero verzií, no autor ma aj napriek tomu prekvapil niečím úplne iným. Tešil som sa z každého momentu, ktorý "A" strávil s Rhiannon a smútil som vtedy, keď smútili aj hlavné postavy. Knihu som jednoducho prežíval spolu s nimi a verte, že to sa mi stáva iba málokedy. David Levithan má u mňa ďalší plusový bod, hoci už pred touto knihou ich bolo veľmi veľa. Tak či onak, druhý diel sa mi páčil ešte viac než prvý. A to je už čo povedať...

"Plačem, pretože som šťastná, a takisto plačem, pretože si až teraz uvedomujem, ako veľmi som sa bála, že budem nešťastná. Plačem, pretože po prvýkrát po dlhom čase mám pocit, že môj život dáva zmysel."

Je veľmi ťažké prísť s originálnym nápadom, ktorý by nekopíroval predošlé knihy alebo sa na ne aspoň okato nepodobal. David Levithan ma opäť presvedčil o tom, že je talentovaný autor a že dokáže vytvoriť strhujúci príbeh. Hoci by niektorí čitatelia označili knihu iba ako oddychové čítanie, a ja s nimi samozrejme súhlasím, román má v sebe veľký potenciál. Už teraz sa neviem dočkať tretej knihy. Jej dátum vydania síce ešte nie je známy, no naisto viem, že si ju prečítam hneď, ako to bude možné. Ak stále váhate nad vianočným darčekom, toto je jedna z najlepších možností. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžete zakúpiť na ich webovej stránke, konkrétne na tejto adrese.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Pavučina, z ktorej niet cesty späť | recenzia knihy Jedna nevinná lož (Leah Konenová)

Kedy ste naposledy klamali? Možno to bola nevinná lož, pretože ste nechceli svojich blízkych zaťažovať nepríjemnými informáciami. Alebo ste zaklamali, snažiac sa na niekoho urobiť dojem. Niekedy sa nevinná lož zdá ako najjednoduchšie riešenie. No čo ak táto nevinná lož prerastie do niečoho oveľa väčšieho? Čo ak sa zapletiete do pavučiny klamstiev, z ktorej už niet cesty späť? Lucy práve utiekla z najhoršieho vzťahu vo svojom živote. Zmizla čo najďalej a všetko, čo jej zostalo, je jeden kufor a modrina pod okom. Keď sa po chvíli zoznámi s novými susedmi Verou a Johnom, zistí, že práve oni sú tí, ktorých tak zúfalo potrebovala. Rýchlo sa stanú priateľmi – veď sú zábavní, milí, chápaví a tvoria milujúci pár. No má to jeden háčik . Vera a John sa nemočili do problémov a šíria sa o nich nepravdy, ktoré ohrozujú ich život. Práve preto požiadajú Lucy, aby kvôli nim zaklamala. Ide predsa o nevinnú lož, ktorá dokáže vyriešiť všetky problémy . A jedna nevinná lož ešte nikomu neublížila... Až ký

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

RECENZIA: Harry Potter a Tajomná komnata – ilustrovaná edícia (J. K. Rowlingová)

Pamätám si na moment, kedy Harry Potter prvýkrát vstúpil do môjho života. Bolo to pred desiatimi rokmi , kedy všetci moji spolužiaci hovorili o čarodejníkovi, ktorý prežil , vyslovovali tajomné kúzla a túžili sa stať študentmi Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. V tom čase som ani len netušil, že táto knižná séria vydrží v povedomí čitateľov tak dlho. Takisto ani to, že sa k nej budem aj po toľkých rokoch s láskou vracať . Okrem ôsmej knihy , ktorá sa len nedávno dostala do kníhkupectiev, v slovenčine vyšlo aj ilustrované vydanie Tajomnej komnaty, ktoré je už druhé svojho druhu. Pôvodné knihy teda vďaka obrázkom Jima Kaya nabrali úplne nový rozmer.  Harry Potter po letných prázdninách strávených u Dursleyovcov opäť prichádza na Rokfort. Zdá sa, že tento rok mu vôbec nie je súdené vrátiť sa. Po tom, ako sa v jeho izbe na Privátnej ceste objaví zvláštny domový škriatok, sa začnú diať čudesné veci. Harry zmešká Rokfortský expres , zaútočí na neho zúrivá vŕba, a čo je najhorš