Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Cestovateľ (Alexandra Bracken)

Tematika cestovania časom sa stala v súčasnosti jednou z najpopulárnejších námetov pre fantasy knihy a seriály. Okrem pútavej zápletky totiž dokáže čitateľovi sprostredkovať svedectvo z danej doby, a tým sa stáva cestovanie v čase príťažlivým pre množstvo fanúšikov fantasy príbehov. Kniha Cestovateľ ma pre svoje pozitívne ohlasy zaujala už pred niekoľkými mesiacmi, a preto som si jej vydanie v slovenčine, o ktoré sa postaralo vydavateľstvo Motýľ, nemohol nechať ujsť. 

Husľová virtuózka Etta Spencer sa náhle a prekvapivo ocitá v neznámom svete, míle a storočia od svojho domova. Po tom, čo ju cudzie dievča sotí cez priechod v čase, Etta zisťuje, že patrí do známej rodiny, ktorá má dar cestovať časom. Ocitá sa na lodi uprostred mora a netuší, čo ju čaká. Nicholas Carter žije spokojným životom na mori. Keď sa však na jeho lodi objaví mladá cestovateľka, začína sa jeho životom znova prepletať tieň minulosti, ktorej sa doteraz snažil uniknúť. V tom istom čase jeho rodina Ironwoodových pátra po ukradnutom predmete neopísateľnej hodnoty, ktorý dokáže nájsť a priniesť späť jedine Etta. A tak sa odvážna husľová virtuózka a Nicholas vydávajú na nebezpečnú cestu naprieč storočiami a kontinentmi, aby našli a zničili to, čo má moc navždy zmeniť časovú os a pozmeniť životy všetkých ľudí naprieč storočiami.

Už na prvých stranách zisťujeme, že nepôjde o obyčajný príbeh. Autorka úvodné strany a celkovo prvú polovicu knihy zamerala skôr na opisy a vykreslenie jednotlivých súvislostí. Použila svoju fantáziu, ktorá je naozaj bohatá, a vytvorila vlastné pravidlá pre cestovanie v čase. Páčilo sa mi, že ho poňala po svojom, a nekopírovala svojich predchodcov. Síce mi chvíľu trvalo, pokým som sa do celej atmosféry a zápletky dostal, po niekoľkých kapitolách som si už čítanie naplno užíval. Alexandra Bracken má totiž veľmi príjemný štýl, ktorý sa dobre číta. A hoci opisy častokrát spomaľovali spád celého príbehu, kniha bola originálna a pútavá.

"Melódia jej srdca nemala žiadne meno; bola rýchla a ľahká. Plynula 
vo vlnách ‒ klesala, keď vydýchol a stúpala, keď sa nadýchol. Bol 
to dážď stekajúci po skle, hmla rozpínajúca sa po hladine mora. 
Vŕzganie masívnej konštrukcie lode. Tajomstvá, ktoré šepká 
vietor, neviditeľný život, ktorý sa pohybuje pod nimi." 

Ako skoro v každej knihe pre mladých, aj v Cestovateľovi nájdete štipku romantiky. Autorka vytvorila klasickú romancu medzi Ettou a Nicholasom, ktorej osud nepraje. Síce to hlavným postavám spolu pristalo a vzájomne sa dopĺňali, predsa len mohla Bracken na tomto aspekte knihy popracovať viac ‒ a neskĺznuť do klišé, ako sa jej párkrát podarilo. Na druhej strane, ani jedna z postáv mi výrazne neprekážala. Aj Etta, aj Nicholas mali svoje nedostatky, ktoré sa však podpísali na reálnosti postáv. Etta častokrát vystupovala naivne, no verím, že sa o jej charaktere dozvieme viac v pokračovaní. To vyšlo v Amerike len pred pár dňami.

"Keby existoval priestor, kde by na nich čas 
mohol zabudnúť, chcela by ho nájsť." 

Knihu Cestovateľ hodnotím ako príjemné oddychové čítanie, v ktorom nájdete originálnu zápletku. Pútavý štýl autorky vás prinúti listovať až do samého konca, aby ste sa dozvedeli, ako sa román skončí. Hoci má kniha zopár nedostatkov, som rád, že som si ju prečítal. Odporúčam ju každému, kto obľubuje fantasy príbehy alebo má chuť na netradičný román, ktorý vám pomôže odpútať sa od každodennej reality a rutiny. Prajem pekné čítanie! :-) 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te