Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Srdcu nerozkážeš (Krystal Sutherlandová)

Čo je to láska? Niektorí tvrdia, že je to iba chémia. Druhí zas veria v niečo nadprirodzené, čo dokáže život človeka od základov zmeniť. Urobiť ho šťastným, ale takisto ho aj zahubiť. Stredoškolák Henry zatiaľ nepocítil, aké je to byť zamilovaný. Síce sa považuje za romantika, nikdy nenašiel to správne dievča, pri ktorom by sa mu beznádejne rozbúšilo srdce. Ale keď v maturitnom ročníku nastúpi do Henryho triedy Grace Townová, niečo sa v ňom pohne. Grace však nevyniká ktovieakým šarmom a nie je to typické dievča chlapčenských snov. Kríva a chodí o palici, nosí neforemné a nadrozmerné chlapčenské oblečenie a navyše sa vyhýba spoločnosti ostatných. Učiteľ angličtiny ich oboch poverí vedením školského časopisu a Grace zrazu prebudí Henryho zvedavosť. Zaľúbi sa do nej, hoci o jej minulosti nič nevie. Postupne zisťuje, že Grace bola kedysi iná a začína tušiť, že v jej živote sa muselo stať niečo, čo ju hlboko poznačilo. Henry spoznáva aj temnú stranu lásky a bolesť, ktorá s ňou súvisí. Rád by pomohol Grace. No je to vôbec možné? Dokáže človek milovať aj po druhýkrát

"Vždy som presne vedel, aké emócie som kedy cítil. Radosť, smútok, hnev, trápnosť: všetko to boli emócie, ktoré sa dali ľahko označiť a opísať. Ale toto bolo niečo nové." 

Hneď na úvod musím povedať, že ma kniha Srdcu nerozkážeš zaujala už na prvý pohľad. Potešilo ma, že je vyrozprávaná z pohľadu chlapca, ktorý mi bol v mnohých veciach podobný. Autorka ma zaujala netradičným štýlom, ktorý sa mi miestami podobal na štýl obľúbeného Johna Greena a najmä na jeho šialenú knihu Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín, v ktorej autor demoštroval fakt, že byť obyčajným sa vo svete literatúry nevypláca. Sutherlandovej kniha ma však zaujala viac, najmä tým, že som počas celého príbehu nedokázal predpovedať, ako sa budú udalosti ďalej vyvíjať. Autorka ma jednoducho držala v napätí a román ukončila tak, ako by len málokto očakával. 

"Grace Townová bola ostrý sklenený črep, na ktorom sa porežem 
znova a znova, vždy keď sa s ňou zapletiem..." 

Ďalším z pozitív románu je fakt, že príbeh pôsobí reálne a autorka verne ilustruje tínedžerov takých, akí naozaj sú. Páčilo sa mi, že udalosti neprikrášľovala ‒ a podobne ako v reálnom živote, aj tu poukázala na to, že nie každý okamih v živote je taký, aký si predstavujeme. Henry bol príjemným hlavným hrdinom a musím sa priznať, že som si ho veľmi rýchlo obľúbil. Grace nebola jednoduchou postavou a oceňujem najmä spôsob, akým autorka vykreslila jej charakter. Nepôsobil umelo a bolo vidieť, že si na hlavných postavách naozaj dala záležať. Množstvo vecí ostáva skrytých a niektoré si čitateľ musí domyslieť sám

"... celkom určite by sa to nakoniec skončilo zničením jedného z nás alebo nás oboch. Ale za niektoré veci sa oplatí bojovať, však?" 

Síce je Srdcu nerozkážeš autorkiným debutom, kniha sa jej naozaj podarila. Aj napriek tomu, že boli niektoré kapitoly slabšie ako tie zvyšné, príbeh vo mne zanechal veľmi dobrý dojem. Obsahoval množstvo pekných myšlienok, a preto som rád, že som si tento román prečítal. Autorka má naozaj veľký potenciál a určite sa poobzerám v budúcnosti aj po jej ďalších knihách. Ak teda hľadáte netradičné čítanie, podobné knihám Johna Greena, s nádychom romantiky, ktoré nie je náročné na čas ani na zložitosť deja, knižka Srdcu nerozkážeš bude dobrou voľbou. Vopred prajem pekné čítanie! :-) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...