Preskočiť na hlavný obsah

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech. Možno aj pre hlbokú myšlienku, ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila. Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala. Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh, ktoré som za posledné obdobie čítal.   

"Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale poznala."

Rune a Poppy sa spoznali, keď mali päť rokov. Už po malej chvíli sa z nich stane nerozlučná dvojica. Poppy ale nadovšetko miluje aj svoju babku, o ktorú zanedlho prichádza. Babka jej ešte pred tým daruje napohľad obyčajný zaváraninový pohár plný papierových srdiečok. Jej úloha je jednoduchá. Má si na ne zaznamenať tisíc najkrajších bozkov, ktoré v živote dostane. Po niekoľkých rokoch sa cesty Runeho a Poppy rozchádzajú. Rune sa s rodičmi vracia späť do rodného Osla a hoci si s Poppy sľúbia, že budú každý deň v kontakte, Poppy sa zakrátko odmlčí. Neodpovedá na maily a nedvíha telefón. Rune zanevrie na celý svet, no keď po čase opäť prichádza do Ameriky, dozvedá sa pravdu. Tá však vôbec nie je taká, akú si predstavoval. 

"Nikdy predtým som sa o čas nezaujímal... či šiel rýchlo, alebo 
pomaly. Ale teraz to bolo naopak. Teraz som chcel, aby 
každá minúta trvala hodinu, aby hodina trvala dlho 
ako deň. Ale napriek mojim tajným prosbám čas 
bežal príliš rýchlo. Všetko bolo príliš rýchle."

Tisíc chlapčenských bozkov vyjde v slovenskom preklade v utorok 18. apríla, no už dnes si môžete prečítať na mojom blogu dvadsať stranovú ukážku z tejto knihy, ktorá ma primäla k tomu, aby som si román čo najskôr prečítal. Možno si získa aj vás, podobne ako sa jej to podarilo v mojom prípade. Už o malú chvíľu sa takisto môžete tešiť na recenziu tejto knihy. Na záver len dodám, že Tisíc chlapčenských bozkov je autorkinou prvou knihou pre mladých. Na konte má množstvo new-adultoviek a kníh pre dospelých, ako napríklad série Sweet Home, Hades Hangmen či Scarred Souls.


Zdroje obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá