Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Komu možno veriť (Simon Booker)

Žijeme v dobe, kedy len ťažko dokážeme odhadnúť, kto vraví pravdu a komu môžeme naozaj veriť. Tvrdenia často ovplyvňujú emócie a z úst (nielen) politikov vychádzajú lži a polopravdy. Ústredným motívom románu Komu možno veriť, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar pred pár dňami v slovenskom preklade, je práve tematika dôvery, a to, aké náročné je prijať pravdu o tých, na ktorých nám záleží. 

Morgan Vine vždy snívala o kariére veľkej novinárky, ale osud chcel inak. Na vysokej škole otehotnela a vychovala neposlušnú dcéru Lissu. Jej manželstvo však skrachovalo. Čo ju ale trápi viac, jej láska z detstva, Danny Kilcannon, bol obvinený z vraždy nevlastnej štrnásťročnej dcéry, čo Morgan považuje za justičný omyl. Obetavo sa preto angažuje za jeho prepustenie. A zatiaľ čo všetko napohľad vyzerá pozitívne a Morgan potajomky dúfa v obnovenie starého romantického vzťahu, situácia sa odrazu skomplikuje. O niekoľko dní totiž jej dcéra Lissa bez stopy zmizne. Morgan náhle netuší, komu môže veriť. No čas beží, a v tejto hre je vzácna každá minúta... 

Na románe Komu možno veriť ma zaujalo hneď niekoľko faktov. Tým prvým bola informácia ‒ keďže študujem žurnalistiku ‒, že je ústrednou hrdinkou novinárka, ktorá sa angažuje do vyšetrovania prípadu. Prišlo mi to netradičné (minimálne na slovenské pomery). Meno Simon Booker bolo pre mňa však neznáme, no po krátkom vyhľadávaní som zistil, že je kniha Komu možno veriť jeho debutom. Písaniu sa ale venuje už dlho, keďže tvorí scenáre na profesionálnej úrovni. Musím povedať, že len málokedy narazím na autorov mužského pohlavia. O to viac som ostal prekvapený po zistení, že je kniha písaná zo ženského pohľadu. Bookerovi to však nerobilo žiaden problém. Síce bol pre mňa začiatok románu menej zaujímavý, neskôr ma zápletka príbehu zaujala viac a čítanie som si začal užívať.  

"Dá sa prežiť smrť vlastného dieťaťa? Aký zmysel 
má potom ďalej žiť?" 

Keď som pred chvíľou spomínal, že vo mne anotácia knihy zanechala netradičný dojem, podobné pocity som mal aj pri čítaní samotného príbehu. Autor sa s čitateľom doslova zahráva a až do poslednej chvíle ho drží v napätí. Zápletka sa navyše vyvíjala zvláštnym a nevšedným spôsobom ‒ a ja som sa musel neraz vrátiť späť, keďže som sa vo všetkých tých udalostiach, ktoré sa v príbehu odohrali, zamotal a stratil. Aj napriek tomu, že bol autorov štýl pútavý, som ale v románe narazil na niekoľko hluchých miest. A zatiaľ čo bol záver knihy zvládnutý na výbornú, prvé kapitoly a niekoľko momentov uprostred, ktoré vývoj príbehu spomaľovali, by si zaslúžili dodatočnú úpravu. Azda sa autor zo svojich chýb poučí v druhom pokračovaní série o Morgan Vine, ktoré môžeme v anglickom vydaní očakávať už o dva mesiace. Jeho názov bude Kill Me Twice

Komu možno veriť nie je klasickým krimi príbehom a takisto ani nenáročným oddychovým čítaním. Síce je kniha autorovým debutom, Simon Booker vytvoril zaujímavý príbeh, ktorý však nie je pre každého. Ak máte chuť na nevšednú zápletku a nebude vám prekážať, že sa budete musieť na čítane miestami viac sústrediť, mali by ste dať knihe šancu. Takisto aj vtedy, ak sami často neviete, komu máte veriť. Prajem pekné čítanie! 
zdroje obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) ...

RECENZIA: Listy do neba (Ava Dellairová)

V súčasnosti je veľmi ťažké vytvoriť príbeh, ktorý prinesie niečo nové a zároveň sa tak odlíši od všetkých ostatných. Mnohí autori sa preto rozhodli zariskovať a zatiaľ čo to niektorí z nich neraz slušne prepískli, ostatným sa risk vyplatil. Ani Listy do neba nie sú úplne obyčajnou knihou, na ktorú by ste bežne narazili v kníhkupectve. Čo si o nej myslím ja?  Na dielo  Listy do neba som sa pomerne dlho tešil. Hoci som poriadne nevedel, o čom spomínaná kniha je, padla mi do oka jej obálka , ktorá je vernou kópiou vydania v angličtine. Vyvolala vo mne neurčitý dojem - a presne tak na mňa pôsobila aj anotácia príbehu. S odstupom času môžem potvrdiť, že sú Listy do neba naozaj netradičným počinom, ktorý mnohí čitatelia prirovnávajú k Charlieho malým tajomstvám . Aj tie mali, podobne ako táto kniha, takmer rovnakú štruktúru príbehu , pretože obe diela pozostávali z listov. Líšia sa len ich adresátom - keďže Listy do neba sú písané rôznym ľuďom, zatiaľ čo Stephen Chbosky ...

Holly Goldbergová Sloanová: "Píšte od srdca!"

Ak pozorne sledujete tento blog, určite ste zachytili moje ódy na Šťastnú sedmičku. Dielo, ktoré si ma neskutočne získalo - svojou krásou, jednoduchosťou a peknými myšlienkami. Willow je malý génius - má dvanásť, miluje rastliny a medicínu. Spolužiaci ani učitelia jej nerozumejú a jedinými ľuďmi, ktorí majú pre ňu pochopenie, sú adoptívni rodičia . Keď však zahynú pri tragickej nehode, osud malej Willow môže byť v ohrození... Šťastná sedmička je dokonalé dielo a o to viac ma teší, že sa mi podarilo s Holly Godbergovou Sloanovou , autorkou tejto knihy, skontaktovať. Je to veľmi milá pani, čo rozhodne uvidíte aj v jednotlivých odpovediach. Ak ste o Šťastnej sedmičke ešte nepočuli, alebo jej kúpu zvažujete, určite si prečítajte moju recenziu :-).  Veľa blogerov píše vlastné knihy. Čo považujete za najväčšie čaro písania? Blogeri zbožňujú príbehy a čítanie. A to sú dve najväčšie vlastnosti spisovateľov. Každý bloger je zároveň autorom, takže ďalším krokom je naučiť sa vyro...