Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Nehľadaj ma (Gayle Formanová)

Meno Gayle Formanová nie je na Slovensku neznámy pojem. V preklade jej vyšli viaceré knihy pre mladých – Ak zostanem, Kam zmizla, Iba jeden deň či Bola som tu. Tentokrát však prichádza s knihou pre dospelých, ktorá prináša viditeľne iný príbeh. Román mal nižšie hodnotenie než tie predošlé, avšak keďže ma anotácia príbehu zaujala a knihy G. Formanovej patria medzi moje najobľúbenejšie, neváhal som a pustil sa aj do tej najnovšej. 

Štyridsiatnička Maribeth Kleinová žije veľmi rýchly život. Nevie, kde jej hlava stojí, a na nič nemá čas. Je typickým príkladom dokonalého workoholika, ktorý popri rodinných a osobných starostiach úplne zabúda na oddych. Domáce prostredie ju ubíja, manžel je priveľmi zaneprázdnený, dvojčatá si vyžadujú neustálu pozornosť. Až na to jedného dňa horko doplatí a prekoná infarkt. Spočiatku sa strachuje, či pre práceneschopnosť po operácii dokáže dobehnúť všetky povinnosti, ktoré na ňu čakajú, no potom si to uvedomí. Jej život nejde správnym smerom a najlepšie by bolo, keby utiekla od všetkého a od všetkých. A tak to urobí. 

"Opustiť rodinu nebola hračka. No zvládla to." 

Či ma zaujal autorkin štýl, azda nemusím ani spomínať. Gayle Formanová píše pútavo a veľmi dobre a aj to je jeden z dôvodov, prečo mám jej knihy tak rád. Aj v momentoch, keď sa dej vyvíjal pomalšie, totiž dokázala danú situáciu a zápletku vykresliť pútavo. Jednoducho povedané, ak sa aj v danej chvíli v knihe nič prevratné nedialo, jej čítanie som si aj napriek tomu užíval. A hoci je Nehľadaj ma trochu inou šálkou kávy, musím povedať, že ma kniha veľmi príjemne prekvapila. Autorka totiž poukazuje na to, aké škodlivé následky môže mať neustála zaneprázdnenosť a takisto aj na to, ako dokáže jedno rozhodnutie od základov zmeniť váš život. 

"Takto to v živote chodí. Ľudia vám vstupujú do života. Niektorí zostanú. Niektorí nie. Niektorí sa vám vzdialia nadobro, iní po čase prídu nazad." 

Treba však povedať, že odísť od rodiny, od malých detí, manžela a od všetkých povinností, je pomerne trúfalé a vo viacerých ohľadoch aj zbabelé. Neraz som to hlavnej hrdinke vyčítal. Počas života však prídu mnohé momenty, kedy máme chuť sa všetkého vzdať a jednoducho utiecť. Je iba otázkou, koľkí z nás to naozaj dokážu. Gayle Formanová mala svoj príbeh ale dokonale premyslený a až do samého konca som nedokázal predpovedať, ako to celé nakoniec dopadne. Oceňujem najmä napínavý záver a nečakaný zvrat, ktorý do príbehu autorka vložila. A síce má Nehľadaj ma o niečo nižšie hodnotenie než predošlé knihy, musím povedať, že ma zaujalo rovnako, ak nie o trochu viac. Najmä pre originálny nápad a posolstvo, ktoré do svojho diela Formanová vložila. Práve vďaka nemu sa z napohľad oddychovej knihy (ako stvorenej na letnú dovolenku) stal príbeh, ktorý zaujme aj náročnejšieho čitateľa. 

"Pobozkali sa a bolo to, akoby niekto nahodil poistky v dávno opustenom dome: dlho nepoužívaná elektrina sa nielenže prebudila, ale svetlá zažiarili ešte jasnejšie." 

Dejová línia knihy Nehľadaj ma nie je príliš zložitá a autorka stavila najmä na jednoduchosť a nenáročnosť. Aj napriek tomu si však príbeh dopredu veľmi dobre premyslela, aby v závere románu čitateľa prekvapila nečakanými odhaleniami. Musím povedať, že ma kniha veľmi príjemne prekvapila a rozhodne ju odporúčam aj vám – v prípade, že hľadáte oddychové čítanie na leto, ktoré vám spríjemní voľné chvíle. Azda sa vám bude páčiť rovnako ako mne. Prajem pekné čítanie! :-) 

"Jej život sa ešte len formoval. Ako hojaca jazva. Alebo ako rozpísaný príbeh." 


Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te