Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Keď som ťa stratila (Kelly Rimmerová)

Kelly Rimmerová debutovala na Slovensku svojím románom Spoznal som ťa bosú, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar v máji tohto roku. Len nedávno sa k spomínanej knihe pridal aj druhý autorkin román, tentokrát s názvom Keď som ťa stratila. Nesie sa v podobnom duchu ako jeho predchodca.

Molly je dcéra multimilionára, Leo zasa novinár, ktorý vyšiel z chudobných pomerov. Keď stretne Molly, obaja sa do seba zaľúbia a vezmú sa aj napriek nesúhlasu jej rodiny. Majú pocit, že sú neporaziteľní a spolu dokážu dobyť svet. Všetko sa ale zmení, keď Leo odíde na nebezpečnú misiu do Sýrie, kde takmer príde o život a definitívne stratí pamäť. Molly sa všemožne snaží pomôcť mu získať stratené spomienky na chvíle, ktoré spolu v minulosti strávili, no problém je v tom, že pred Leom niečo tají. Oddanú ženu pri jeho posteli iba predstiera a on netuší, že ich manželstvo bolo už dávno pred jeho zranením v troskách. Čo ak sa Leovi vráti pamäť úplne a z minulosti sa mu vybaví viac, ako by chcela? Príde potom o muža, do ktorého sa zaľúbila po druhý raz?

"...nezáleží na tom, kde človek začína svoju životnú púť, lebo je len v jeho rukách, akou cestou sa vydá." 

Hoci Rimmerovej už predtým vyšla kniha v slovenskom preklade, Keď som ťa stratila bolo prvým románom, ktorý som od tejto autorky čítal. Zaujala ma totiž anotácia príbehu, ktorá sa mierne podobala na knihy iných autoriek (trebárs Liane Moriarty či Jojo Moyes), ktoré som predtým čítal. Aj tie totiž riešili podobný problém – v manželstve, v rodine alebo vo vzťahu medzi mužom a ženou. Rimmerová však poňala túto problematiku svojsky a už od samého začiatku striedala viaceré línie príbehu. Spájala minulosť so súčasnosťou a pohľad Lea, ktorý stratil pamäť, a Molly, ktorá vidí v tejto situácii príležitosť na obnovu skrachovaného manželstva. Hoci jej išlo o ozvláštnenie príbehu, čítanie tým vo veľkej miere skomplikovala. Neraz som sa totiž stratil v tom, v akom časovom období sa daná situácia vlastne odohráva.

"Možno sme mali pred sebou ťažký boj a za 
sebou škaredú minulosť – na ktorú som sa ešte
 nerozpamätal –, no nemal som z toho strach. 
Pretože ak v mojom živote niečo stálo za to, aby 
som o to bojoval, tak to bola Molly." 

Ďalšiu z výhrad mám k pútavosti príbehu. Hoci knihu s odstupom času hodnotím ako príjemné oddychové čítanie, v románe sa vyskytovalo niekoľko zbytočných pasáží a hluchých miest, ktoré vývoj hlavnej dejovej línie zbytočne spomaľovali. Mal som pocit, akoby mi v knihe niečo chýbalo. Akási reálnosť alebo iskra, vďaka ktorej by som sa do príbehu lepšie vžil, nevedel sa od neho odtrhnúť a v neposlednom rade sa aj vcítil do hlavných hrdinov. Čo ale musím pochváliť, bolo množstvo pekných myšlienok, ktoré Rimmerová do svojej knihy vložila. Čitateľ ich nájde v knihe niekoľko a mnohé z nich ho prinútia sa aspoň na chvíľu zamyslieť.

"...pretože taká je láska. Môžete ju zneužívať, otupiť, zahaliť do nenávisti či z celej sily sa snažiť ju zničiť. Ale ak sa vo vás raz rozhorela, jej plamienok vo vás planie už navždy." 

Keď som ťa stratila určite nie je bezchybným románom, ktorý by do literárneho sveta priniesol niečo nové. Aj napriek niekoľkým výhradám, akými bolo nadmerné striedanie časových línií a nedostatočné vykreslenie hlavných postáv, však môžem povedať, že som si jeho čítanie užil. Autorka nabáda čitateľov, aby verili na druhé šance. Aj to, čo sa nám napohľad zdá nereálne a stratené (či už je to vzťah alebo nová životná príležitosť), totiž môže mať šťastný koniec. Stačí iba veriť. Ja pre zmenu verím, že kúpu tejto knihy nebudete ľutovať. Prajem pekné čítanie!

Zdroj obrázkov: weheartit.com 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...