Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Tí, ktorí zlyhali (M. Hjorth, H. Rosenfeldt)

Prvú obeť vraha objavili v opustenej budove školy. Známa televízna hviezda bola priviazaná k stoličke a obrátená tvárou k stene. Na krku mala štítok s nápisom „neprospel“ a v hlave otvor po strele z jatočnej pištole. Na operadle stoličky bol pripevnený niekoľkostranový vedomostný test. Súdiac podľa počtu chybných odpovedí, obeť pravdepodobne zlyhala v najdôležitejšej skúške svojho života. Nebezpečný páchateľ je čoraz odvážnejší, obetí pribúda. Zdá sa, že kriminalisti z Riksmordu majú do činenia s inteligentným, no zjavne chorým človekom, ktorého ženie nenávisť k povrchným idolom súčasnej doby. Lenže dôkazy im chýbajú a stopy unikajú. Žeby kľúčom k objasneniu prípadu bola anonymná osoba, na ktorú Sebastian Bergman náhodou natrafí v chatovacej miestnosti? 

Tí, ktorí zlyhali sú v poradí piatou knihou zo série Sebastiana Bergmana, ktorá vyšla v slovenčine. Do jej čítania som sa púšťal s očakávaním, keďže sa mi predošlé diely veľmi páčili. Aj napriek tomu, že patria do kategórie kriminálnych príbehov, ktoré čítam len zriedka, som si ich obľúbil. Najmä pre ich pútavosť a vykreslenie hlavných postáv. 

"Kamkoľvek sa otočila, tam na ňu číhali.  Klamstvá a lži. Nikto jej nehovoril pravdu. Nikto."

Ako sme boli zvyknutí už v predošlých dieloch, štýl písania autorov je jednoduchý. Nesnažia sa o komplikovanú zápletku, v ktorej by sa bežný čitateľ zamotal a stratil. Práve jednoduchosťou a pútavosťou môže kniha osloviť široké vrstvy čitateľov a nie iba skalných fanúšikov detektívok a krimi príbehov. Román Tí, ktorí zlyhali má rýchly spád a autori držia čitateľa až do poslednej kapitoly v napätí. Nové odhalenia vás nútia pokračovať v čítaní, a preto knihu "zhltnete" veľmi rýchlo. Páčilo sa mi, že sa v príbehu neustále niečo dialo, a preto som sa ani chvíľu nenudil. 

"Slová ju zasiahli ako úder bleskom. Zatackala sa, nenávisť a podozrenie zmizli a namiesto nich sa jej v pohľade zjavil strach. Ruky sa jej uvoľnili a už len viseli pozdĺž tela. Z tváre sa jej vytratila všetka farba." 

Ďalší z prvkov, ktorý sa mi na knihách tejto spisovateľskej dvojice páči, je originalita myšlienok. Autori totiž pristupujú k príbehu iným spôsobom než na aký sú čitatelia detektívok zvyknutí. Do popredia sa dostáva osobný život vyšetrovateľov, ktorý je vo väčšine kníh skôr v úzadí. V sérii o Sebastianovi Bergmanovi však zohráva veľmi podstatnú úlohu. A hoci to mnohí z čitateľov kritizujú, ja som tento prvok ocenil. Autori vytvorili zaujímavé pozadie príbehu a keďže tieto osobné vzťahy neuškodia hlavnej dejovej línii, bola by škoda ich do románu nezakomponovať. 

"Najhoršie však bolo, že v kútiku duše vedel, že Sebastian má pravdu. Vedel, že to bola chyba. Vždy to vedel. Rozum mu našepkával, že ak to spraví, prekročí všetky medze, no ani to ho nezastavilo. Adrenalín, moc, pocity. Bol to neprekonateľný pocit." 

Tí, ktorí zlyhali splnili moje očakávania. Román mal opäť svoje čaro a aj v piatej knihe dokázali autori prísť s niečím novým. Musím sa priznať, že ma tentokrát zápletka oslovila ešte viac než v predošlých častiach. V príbehu sa neustále niečo deje a autori držia čitateľa až do poslednej chvíle v napätí – presne tak, ako aj vo zvyšných románoch. Ak sa vám teda páčili predošlé knihy vyšetrovateľa Sebastiana Bergmana, určite by ste mali dať šancu aj tej piatej. Ak sa pre ňu rozhodnete, prajem pekné čítanie! :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...