Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román, nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti. Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí. No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať. 

"Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zaplatiť. Slzami. Krvou. Až na samotnom konci, na úplnom konci, zistíme, či to stálo za to." 

Už od prvej kapitoly sa mi na pokračovaní tejto série niečo nezdalo. Akoby sa štýl autorky a smerovanie zápletky otočili o stoosemdesiat stupňov. Calla sa stratila v množstve tajomstiev a jej pátranie vôbec nikam neviedlo. Mala otázky, no nikto jej nemohol poskytnúť odpovede. Všetko sa odrazu sústreďovalo iba na to, aby našla hlavná postava pravdu. Po dvoch stovkách strán som mal ale pocit, že sa v knihe vôbec nič neudialo a že by sa celý obsah druhej časti dokázal zmestiť do dvoch kapitol. V závere románu som však taktiku autorky (aspoň čiastočne) pochopil. Coleová potrebovala udržať čitateľa v napätí a zoznámiť ho s ďalšími postavami, ktoré hrajú v príbehu podstatnú rolu. Práve preto malo toto "zdržiavanie" svoj zmysel, no viacerí ho budú považovať iba za nepodstatnú vatu. Aj napriek tomu ale musím povedať, že ma čítanie tejto knihy bavilo a že bol príbeh napísaný pútavo. Neprečítal som ho na jeden šup ako to bolo v prípade Nocte, no i tak som sa ku knihe rád vracal. 

"Je nebezpečný. Ale prečo? Keď stál vo dverách mojej izby, v hlave mi napadla iba jedna myšlienka. Dare je zbraň, ničivá zbraň."

Túto sériu nedokážem prirovnať k žiadnej inej a nemôžem povedať, že by som sa s podobnou zápletkou už niekedy stretol. Autorka vytvorila originálnu dejovú líniu bez toho, že by sa výrazne inšpirovala svojimi predchodcami. Za to má u mňa veľké plus. Netradične pôsobia aj krátke vety a opakovania zhlukov význam nedávajúcich slov. Aj to pridáva knihe na autentickosti a robí ju netradičnou. Je možné, že budete mať pocit, že sa hlavná hrdinka alebo autorka doslova pomiatli. Premysleli si to všetko dopredu alebo len strieľali myšlienku za myšlienkou bez akejkoľvek logickej súvislosti? Na túto otázku si len málokto trúfne odpovedať. 

"Mám nutkanie natiahnuť ruku a dotknúť sa ho, utešiť ho, objať. Ibaže nemôžem. Je tam niečo, čoho sa musím báť. A pokiaľ neviem, čo to je, potrebujem si udržať odstup. Je to jediný spôsob, ako prežiť." 

Po Nocte som mal na pokračovanie vysoké očakávania, avšak Verum ich splnilo iba čiastočne. Kniha sa mi páčila, avšak v prvej časti nastavila Coleová latku príliš vysoko. Nocte mi prišlo o niečo dynamickejšie a prepracovanejšie. To ale neznamená, že by ste si Verum nemali prečítať. Príbeh sa posunul ďalej, mali sme možnosť dozvedieť sa niečo o minulosti Darea a autorka tiež prišla v závere s ďalším zvratom, ktorý celú situáciu zmenil. A preto nám neostáva nič iné len čakať na posledný diel. Verím, že v preklade dorazí čo najskôr. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia
Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal.    "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred  ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v