Preskočiť na hlavný obsah

Keď sa srdce nedokáže rozhodnúť | recenzia knihy Stále som to ja (Jojo Moyesová)

Jojo Moyesová prišla na Slovensko so svojou knihou Predtým ako som ťa poznala (Me Before You) pred piatimi rokmi. Román vyšiel o tri roky na to aj v druhom vydaní, v súvislosti s jeho filmovým spracovaním a veľkým záujmom zo strany čitateľov. V tomto období si fanúšikovia Moyesovej mohli prečítať aj pokračovanie putovania Lou Clarkovej (pod názvom Čo bolo potom), ktorá sa musela vyrovnať so smrťou svojho priateľa Willa. Hoci vyzeral byť jej príbeh už uzavretý, nedávno vyšla v preklade tretia časť tejto série. Možno bude vaša otázka rovnaká ako moja. Čo môže toto pokračovanie priniesť? 

Nebudem klamať keď poviem, že som si knihu Predtým ako som ťa poznala veľmi obľúbil. Takisto aj autorkin štýl a to, ako emotívne dokázala vyrozprávať celý príbeh. Hoci ani pokračovanie nebolo zlé, prvý diel rozhodne neprekonalo. V Čo bolo potom mi Moyesová dokázala, že ako autorka nie je zameraná iba jedným smerom, a dokáže čitateľa prekvapiť aj keď to najmenej čaká. Práve preto som bol zvedavý, či ma prekvapí aj po tretíkrát. Musím ale povedať, že autorka moje očakávania nesplnila. Stále som to ja je priemerným oddychovým čítaním, ktoré však podľa môjho názoru nedokázalo prekonať predošlé dva diely tejto série.

"Skúmala som jeho profil v spánku, dokonale rovný nos a ústa, ktoré vyzerali ako Willove. Myslela som na to, že Will by mi ho schválil... Mohli by z nich byť priatelia. Alebo nepriatelia. Boli si veľmi podobní..."

Štýl Moyesovej sa po rokoch vyvinul. Predtým ako som ťa poznala som si obľúbil pre autorkin pútavý štýl, ktorý ma neustále nútil čítať ďalej a ďalej. Takisto aj postavy mali svoju hĺbku a Moyesová si zakladala na tom, aby ich vykreslila dostatočne dobre. V prípade Stále som to ja som ale taký pocit nemal. Čitatelia už totiž hlavnú postavu poznajú. Akoby autorka nevedela vymyslieť nič nové, čím by ma dokázala prekvapiť. Moyesová opisuje život Lou v New Yorku. Zobrazuje jej vzťah na diaľku s partnerom Samom, ktorý žije v Londýne a takisto aj nástrahy, ktoré takýto vzťah prináša. Pred hlavnou hrdinkou navyše stojí ťažké rozhodnutie. Lou netuší, čo si počať so svojím srdcom, ktoré by najradšej žilo na dvoch miestach. Nech sa však rozhodne akokoľvek, všetko sa tým krokom zmení.

"...namiesto toho, aby našla, čo sa k nej naozaj hodí, zamaskovala sa a skrývala všetko, čo ju robilo inou. Istý čas dovolila svetu, aby ju zraňoval, až sa napokon rozhodla, že nebude sama sebou."

Jojo Moyesová je veľmi dobrá autorka. Nič to ale nemení na tom, že Predtým ako som ťa poznala mohlo ostať jediným románom. Moyesová sa z príbehu snažila vyťažiť čo najviac, no finálny výsledok tým podľa môjho názoru utrpel na kvalite. Mal som pocit, akoby Stále som to ja nemalo taký plynulý spád ako prvý diel tejto série. Aj to bol dôvod, prečo som román čítal na viackrát a medzi čítaním si dával dlhšie pauzy. Po prvej a druhej knihe boli moje očakávania vysoké. Hoci by sa niekomu inému, kto predošlé Moyesovej knihy nečítal, mohlo Stále som to ja páčiť, ja som jednoducho očakával trochu viac.

Čo dodať na záver? Ak sa vám páčili predošlé autorkine romány a radi by ste sa dozvedeli, ako pokračovala cesta Lou Clarkovej, mali by ste dať knihe šancu. Ja som mal pravdepodobne až príliš veľké očakávania. Hoci je táto kniha príjemným oddychovým čítaním, Predtým ako som ťa poznala dozaista neprekoná.
zdroj obrázkov: wehearit.com

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá