Preskočiť na hlavný obsah

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)


Si žena. Máš práva ako každá iná. Rodinu, deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov. Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX

Doktorka Jean McClellanová, uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla. Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu. To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer. Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať, vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto. Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami. A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč. Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, teraz majú ženy nárok iba na pár desiatok. Umlčali ich. Tým sa to však neskončilo.

"Žene možno vziať veľa – peniaze, prácu, intelektuálnu stimuláciu, čokoľvek. Dokonca jej môžete vziať aj slová a nezmeníte jej podstatu. Ale ak jej vezmete kamarátstvo, už hovoríme o niečom úplne inom."

Knihy nám neprinášajú iba ponaučenie či priestor na zamyslenie. Poskytujú svojim čitateľom tiež únik z reality a všednosti dní. Pamätám si časy, keď prišiel na slovenský trh román Divergencia či séria Hry o život, ktoré priniesli úplne inú realitu. Svet plný pravidiel, ktoré boli iné než tie, na ktoré sme boli zvyknutí. Ukázali nám niečo nové a nevšedné. Práve preto tieto knihy zaujali milióny čitateľov po celom svete. Keď som sa dozvedel, že vyjde v slovenskom preklade kniha VOX, ktorej anotácia mala niečo do seba, vedel som, že si tento román musím prečítať. Dávno som totiž nečítal knihu podobného žánru, a preto to bola pre mňa svojím spôsobom výzva. S odstupom času ale musím povedať, že som dostal niečo úplne iné, než som spočiatku očakával. 

"...keď nedodržiavame pravidlá, cítime len bolesť."

Hlavná hrdinka tohto románu predstavuje rebelku, ktorá sa odmieta zmieriť s pravidlami, nastolenými americkou vládou. Vzoprieť sa systému však nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Vyžaduje si to dávku odvahy, vnútornej sily a najmä vytrvalosti. Musím ale povedať, že by si postava takéhoto charakteru zaslúžila v románe väčšiu pozornosť. Najväčší problém možno vidieť v rozvrhnutí dejovej línie, ktorá sa uberala nezvyčajným spôsobom. Hoci bola kniha nepredvídateľná, jej autorka dokázala zápletku mihnutím oka zvrátiť a zamerať ju úplne iným smerom. Niektorým súvislostiam som spočiatku nerozumel a knihe podľa mňa chýbal akýsi úvod, ktorý by čitateľa "vtiahol do deja".

"Nevedela som, ako začať, či veľkými alebo malými vecami, ale bolo mi jasné, že nech urobím čokoľvek, musí to byť obrovské." 

Nenadarmo sa hovorí, že menej je niekedy viac. V prípade VOX to platí dvojnásobne. Prílišná prekombinovanosť, čo sa týka systému, vládnych organizácií a okrajovo aj náboženstva, a tiež veľké množstvo obratov v deji mu iba uškodilo. Možno aj z toho dôvodu kniha medzi čitateľmi vyvolala rozporuplné reakcie. To ale neznamená, že by ste sa mali tomuto románu vyhýbať oblúkom. Aj keď som mal voči príbehu viaceré výhrady, stojí za prečítanie – a vytvorenie si vlastného názoru. Môže byť varovným signálom pred tým, kam by sme sa mohli dostať, ak si nebudeme vážiť svoje práva a to, čo považujeme za samozrejmé. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ak ju chce, musí ju najskôr nájsť | recenzia knihy Pobozkali sme Sharu Wheelerovú (Casey McQuiston)

Casey McQuiston má na konte viaceré knihy pre mladých. Asi najväčší úspech v súčasnosti zažíva jej titul Red, White & Royal Blue, ktorý sa na streamovacej službe Amazon Prime pred mesiacom dočkal filmového spracovania. Román Pobozkali sme Sharu Wheelerovú je zatiaľ prvým v poradí, ktorí si v preklade môžu prečítať aj slovenskí čitatelia. Chloe Greenová sa posledné štyri roky vyhýbala klebetným spolužiakom a puritánskemu vedeniu na Kresťanskej akadémii Willowgrove. Má len jediný cieľ – zvíťaziť v zápase o titul premiantky . Nebude to mať jednoduché, pretože jej rivalkou je dokonalá Shara Wheelerová, kráľovná plesu a zároveň riaditeľova dcéra. Mesiac pred maturitou však Shara pobozká Chloe a zmizne . Pri pátraní po odpovediach Chloe zistí, že nie je jediná , koho Shara pobozkala. Je tu aj Smith, futbalový rozohrávač a Sharin miláčik, a tiež Rory, „bad guy“ od susedov, ktorý je do Shary tajne zamilovaný. Trojica nemá nič spoločné až na bozk od nezvestného dievčaťa a záhadných lístočk

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

ADD YOURS: Knižná edícia - august

S knižnou edíciou ADD YOURS , ktorú organizuje Judit z blogu My Alternative World of Books , ste sa na mojom blogu mohli stretnúť už v apríli a máji. Som rád, že Judit opäť pridala nové otázky, keďže vás podobné články zaujali. Tak sa teda pusťme do toho!  Autor s úžasným zmyslom pre humor Povedal by som, že John Green . Živo si spomínam na prvú polovicu Kam zmizla Aljaška . Green dokázal neuveriteľné - a síce vtesnať do jednej knihy nespočetné množstvo humoru a zároveň smútku , ktorý vytvoril vynikajúci kontrast . Poväčšine nečítam humorné knihy, ale myslím, že Johny bude pre túto kategóriu dobrou voľbou!  Autor, ktorý si to u mňa poriadne pokašľal Lauren Oliverová . Autorka Delíria a všetkých tých ospevovaných kníh. Od autorky som prečítal päť diel  a zatiaľ čo Delírium bolo vynikajúce, Pandemónium a Rekviem už o niečo slabšie. Nehovoriac o Kým dopadnem , veľkú bichľu, na ktorú som si šetril ani neviem ako dlho (bolo to dávno, no utkvelo mi to v pamäti) a dosť