Preskočiť na hlavný obsah

Je lepšie riadiť sa citom alebo rozumom? | recenzia knihy Dospelí (Caroline Hulsová)


Claire a Matt už nežijú spolu, ale rozhodnú sa, že pre ich dcérku Scarlett bude najlepšie, ak strávia „normálne“ rodinné Vianoce. Nevedia sa dohodnúť, čí to bol nápad, aby išli do rekreačného strediska Šťastný les, ani kto navrhol, aby so sebou vzali svojich nových partnerov. Ale niekto to urobil – a už je neskoro to zrušiť. Claire si priviedla svojho nového partnera Patricka (rozhodne nie Pata), zdanlivo rozumného nádejného triatlonistu Ironmana. Matt so sebou vzal novú životnú lásku Alex, zábavnú, inteligentnú a mimoriadne trpezlivú vedkyňu. Sedemročná Scarlett si vzala svojho plyšového priateľa Uška. Je to obrovský králik. Všetci piati (s Uškom šiesti) sa so zaťatými zubami venujú núteným zábavným aktivitám. Keď Scarlett večer zaspí, až priveľa popíjajú a prezrádzajú si tajomstvá z minulosti. Nevedno ako, zrazu sa ich dovolenka zmení na sud pušného prachu a končí sa tam, kde sa celý príbeh začína – uplakaným, vydeseným telefonátom na políciu. Čo sa stalo? Všetci tvrdili, že sa budú správať ako dospelí

Keď som si prvýkrát prečítal anotáciu knihy Dospelí, v mnohých veciach mi pripomínala diela Jojo Moyesovej, ktorej vyšlo v slovenčine niekoľko kníh. Boli zamerané na rodinu, vzťahy a manželstvo a hovorili najmä o náročných životných situáciách, do ktorých sa môže dostať hocikto. Podobne sú na tom aj Dospelí. Síce pravdepodobne nechodíte na dovolenku so svojím bývalým partnerom (partnermi), no aj napriek tomu môže tento román povedať veľa užitočného každému z vás. Či už o ľudských reakciách, životných rozhodnutiach, ale aj o hľadaní samého seba. Ale pekne po poriadku...

"Nech je tak či onak, s Claire to zvládne lepšie – manželstvo aj otcovstvo, všetko. Tentoraz to bude robiť správne, nech to stojí čokoľvek."

Ak by som mal vyzdvihnúť najväčšie pozitívum románu Dospelí, boli by to postavy. Hulsová dokázala výborne vykresliť jednotlivé charaktery všetkých postáv, a takisto aj ich vývoj v čase. Každá z nich sa niečím odlišovala, neboli vytvorené ako cez kopirák. Pozornosť treba upriamiť najmä na malú Scarlett, dieťa Claire a Matta, ktorí si našli nových partnerov, avšak pre dobro dieťaťa sa rozhodli stráviť Vianoce všetci pohromade. Autorka poukazuje na vývin malej Scarlett a najmä na vplyv neusporiadaných vzťahov medzi rodičmi na jej psychiku. Ako výsledok opisuje vznik Scarlettinho najlepšieho kamaráta, plyšového zajaca Uška, s ktorým má dieťa výnimočný vzťah a v knihe vystupuje ako imaginárna, živá bytosť, s ktorým vedie Scarlett rozhovory. 

"Látka jej života sa okolo nej skladala, ukladala, krčila a ona nevedela, čo má potiahnuť, aby ju znovu urovnala." 

Na rozdiel od postáv, o niečo slabšie hodnotím celú štruktúru románu. Tá sa prelína s výsluchom na policajnej stanici, po záhadnej streľbe, ktorá je vlastne motívom celej knihy. Prepojenie hlavnej dejovej línie a útržkov z policajnej stanice na mňa miestami pôsobilo chaoticky a príliš prekombinovane. Pozitívne hodnotím najmä začiatok a koniec príbehu, uprostred románu dokáže čitateľ nájsť niekoľko hluchých miest. Pomerne originálnemu nápadu a dobrej myšlienke teda chýba spracovanie, ktoré ale v prípade podobného žánru môže byť čiastočne ospravedlnené. 

Dospelí sa dozaista nestanú trhákom. Román vám ale odporúčam ako oddychové čítanie, ktoré si vezmete trebárs na dovolenku, alebo vám spríjemní chvíle voľna. Caroline Hulsová prišla so zaujímavou myšlienkou, a dala si záležať najmä na postavách a vzťahoch medzi nimi, ktoré sú ústredným motívom tejto knihy. Opisuje náročné životné rozhodnutia, ale napríklad aj to, či je lepšie riadiť sa citmi alebo rozumom. Prajem pekné čítanie! :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...