Preskočiť na hlavný obsah

Aj sekunda môže všetko zmeniť | recenzia knihy Posledné, čo v živote urobila (Gregg Olsen)


Niektoré knihy začnete čítať a ihneď viete, čo od nich môžete očakávať. Predostrú vám skupinu postáv, vzťahy medzi nimi, a zároveň aj konflikt, ktorý sa stane námetom pre spracovanie románu. V prípade knihy Posledné, čo v život urobila, som ale taký pocit nemal. Autor začal rozprávanie príbehu retrospektívne, a ja som vhupol do absolútneho neznáma. Hoci som ničomu nerozumel, pokračoval som ďalej – a s odstupom času som za to veľmi rád. 

S menom Gregga Olsena som sa v minulosti už stretol. Síce som od neho žiadnu knihu nečítal, je autorom dvojdielnej série Prázdna rakva (Závisť a Zrada), ktorá dávnejšie vyšla v slovenskom preklade. Hoci v prípade menovanej série išlo skôr o žáner young adult, rozšírený medzi mladými čitateľmi, román Posledné, čo v živote urobila, do tejto kategórie zaradiť nemožno. Jeho anotácia ma však zaujala už v prvom momente, a preto som nad prečítaním neváhal ani sekundu. 

Do mestečka na brehu rieky Deschutes sa húfne sťahujú mladí ľudia. Liz a jej manžel Owen celé roky obdivujú svojich dobrých priateľov a susedov Carole a Davida. Zdá sa im, že majú všetko – bezstarostný, šťastný život a krásneho synčeka Charlieho. Potom Charlie bez stopy zmizne a rodinami otrasie tragédia, ktorú nikto nechápe. Okrem Liz. Stačila sekunda a všetko sa zmenilo. Liz spôsobila nehodu, ktorej následky už nemôže vziať späť. Znásobila ju druhou najhoršou chybou: zatajila ju. Zatiaľ čo manželstvá praskajú pod ťarchou žiaľu a strachu, Liz sa utiahne do vlastného tmavého sveta viny, rastúcej paranoje a klamstiev, o ktorých ani netušila, že ich je schopná. 

"Jedného dňa to možno budeš ty. Budeš sa hnať za svojím snom a nikdy si ho nesplníš. Ako somár, ktorému mávajú pred očami mrkvou, aby sa pohol."

Ako som už spomínal, autor začal rozprávanie príbehu netradičným spôsobom, a podobne sa vyvíjala aj celá dejová línia. Olsen kládol veľký dôraz na vykreslenie postáv a najmä na ich psychiku. Opisoval ich konanie v hraničných situáciách, ktoré sa nabaľovali jedna na druhú. Postavy schválne vystavoval vypätým momentom a sledoval zmenu ich správania. Ocenil som najmä štýl, akým celý príbeh vyrozprával. Autor nečakane odhaľoval jednotlivé kúsky skladačky, ktoré do seba postupne začali zapadať. Až do samého konca som nemal tušenie, ako sa kniha skončí – a koniec koncov ho nemám ani dnes. Taktiky neprezradiť čitateľovi úplne všetko sa nezbavil ani na konci príbehu, a prinútil ma nad románom rozmýšľať aj po jeho dočítaní. 

"Chyby sú ako kocky domina – mechanicky, nezadržateľne sa kopia jedna na druhú."

Hoci som bol zo zápletky a autorovho štýlu doslova unesený, viackrát som sa ale zamýšľal nad uveriteľnosťou niektorých pasáží. Viem, že Olsen konštruoval román ako fikciu, no určité udalosti by museli byť v skutočnom živote až príliš veľkou zhodou náhod. Čo ale treba vyzdvihnúť, je fakt, že sa v knihe neustále niečo dialo, a autor v nej dokázal veľmi dobre rozvrhnúť akciu. Ako som už uviedol, dopodrobna si premyslel vzťahy medzi postavami a čitateľa nútil k aktivite. Aj preto som mal chuť stále pokračovať v čítaní, a dozvedieť sa, ako to celé skutočne bolo.

"Keď skončil, pozrel do zrkadla. Bol 
všetkým, čím chcel byť."

Po prečítaní anotácie románu Posledné, čo v živote urobila, som tušil, že pôjde o netradičný a zaujímavý príbeh. Dnes ale musím povedať, že mám za sebou vynikajúci triler, ktorý oplýva prepracovanými postavami a dokonale naplánovanou dejovou líniou. Hoci som musel párkrát privrieť oči nad uveriteľnosťou niektorých pasáží, nič to nemení na fakte, že som si čítanie tejto knihy naozaj užil. Ak hľadáte príbeh, pri ktorom sa nebudete nudiť, a ktorého autor vás neustále niečím prekvapí, Posledné, čo v živote urobila, bude pravdepodobne tou správnou voľbou. Prajem pekné čítanie! :-)

"Minulosť sa nedá napraviť. Dá sa ísť iba dopredu."

https://www.bux.sk/knihy/430009-posledne-co-v-zivote-urobila.html

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

RECENZIA: Mesto kostí (Cassandra Clare)

Upíri, vlkolaci, bosoráci či  Tieňolovci... Kto nás ochráni pred  Pätnásťročná Clary Frayová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy – vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov ? Azda sa v našich končinách nenájde človek, ktorý ešte nepočul o sérii Nástroje smrteľníkov a knihe Mesto kostí , ktorá si medzi nami - knihomoľmi, získala skromný titul  jedna z najlepších . Práve sa pýtam - nie náhodou najlepšia ? A naozaj, Cassandra dokázala niečo neuveriteľné a jej dielo ide príkladom pre húfy

O tom, ako rýchlo plynie čas | Štvrté narodeniny blogu My World of Books (súťaž)

Až v sobotu večer pri pohľade na stužku , ktorú mi triedna pripla na oblek, som si naozaj uvedomil, že tento rok maturujem a o malú chvíľu opustím brány gymnázia. Je neuveriteľné, ako rýchlo plynie čas a ako sa každým dňom stávame o niečo staršími. Presne pred štyrmi rokmi som sa rozhodol založiť si knižný blog na blogspote a vstúpiť tak do komunity milovníkov kníh, čítania a ľudí, ktorí sa chcú podeliť o svoje pocity s ostatnými. V tej chvíli sa mi ani nesnívalo o tom, že budem o štyri roky písať tento článok a že vďaka blogu spoznám toľko úžasných kamarátov. No môžete za to najmä vy, moji verní čitatelia . Práve kvôli vám ma baví to, čo robím, a každý jeden komentár pod článkom mi dodáva chuť v tom ďalej pokračovať. Veď ako povedala naša profesorka, 4 roky zo života len tak nevymažete! :-) Hoci väčšinu z vás určite zaujíma súťaž , ku ktorej sa pomaly ale isto schyľuje, nedá mi len tak pozabudnúť na všetky veci , ktoré by som chcel v tomto článku spomenúť. Síce sa v posle