Preskočiť na hlavný obsah

Štyri priznania, jedna vražda | recenzia knihy (Ne)vinné ženy (Gina LaManna)


Meno Giny LaManny je na Slovensku v podstate neznáme. Hoci jej vo svete vyšlo viacero kníh, hlavne šesťdielna mysteriózna séria, v preklade jej román (Ne)vinné ženy vychádza až teraz. Ten sa ale zaraďuje do úplne inej kategórie než autorkine predošlé knihy.

V luxusnom kalifornskom hoteli sa koná svadba, počas ktorej nájdu mŕtvolu muža. K vražde sa priznajú štyri ženy a každá vyhlasuje, že zločin spáchala ona. Prvou je Ginger, matka, ktorá drží pokope svoju rodinu a svadobný víkend pre ňu zďaleka nie je oddychový. Ďalšou je právnička Kate, dosť bohatá na to, aby sa vykúpila z každého hriechu. Treťou je Emily, mladá žena s tajomstvom, topiaca sa v spomienkach a alkohole. Poslednou je udržiavaná šesťdesiatnička Lulu. Tá dúfa, že jej piate manželstvo vydrží až do smrti. Žiaľ, partnerovo správanie napovedá o opaku. Prečo sa všetky priznali k vražde? Každá zaťato trvá na svojej verzii, no ani jedna výpoveď celkom nesedí. A kto bol ten muž?

"Ktovie, prečo mala neustále pocit, že sa jej všetko vymyká spod kontroly. Sledovala, ako sa život okolo nej neustále zrýchľuje, a pripadala si ako škrečok v točiacom sa kolese." 

Už anotácia tejto knihy na mňa pôsobila zvláštne. Prečo by sa 4 ženy, nezávisle od seba, priznávali k vražde toho istého muža? Nerozumel som logike ich správania, a preto som si povedal, že si tento román musím prečítať. Podobný pocit ako z anotácie som mal aj zo samotnej knihy. Štýl rozprávania autorky odbočoval zo zarytých konvencií. Hlavnú dejovú líniu prepletala s vyšetrovaním, ktoré čitateľovi priniesla v zdramatizovanej forme. Tá jednotlivé výpovede zrýchlila, odbremenila ich od zbytočných komentárov, a zároveň pôsobila ako netradičný prvok. Ak hovorím o štýle autorky, určite treba spomenúť (ne)predvídateľnosť knihy, keďže LaManna ma do poslednej strany držala v napätí, a niektoré otázky nechala otvorené. 

Štvorica podozrivých vás sprevádza počas celého príbehu. Musím ale povedať, že zdramatizovaná forma ich výpovedí postavám odobrala akési "pozadie" a ich myšlienkové pochody. Práve preto sa vám môže neraz stať, že sa v ich výpovediach stratíte – a budete sa musieť vrátiť späť, aby ste zistili, o ktorú postavu vlastne ide. Jednotlivé charaktery by si zaslúžili väčšiu hĺbku, aby sa odlíšili od ostatných. Aj napriek podarenej zápletke a napätiu, ktoré vás neopustí do poslednej kapitoly, považujem za najslabší článok tohto románu práve postavy.

"Všetci vedia, že odpustenie je najzdravšou cestou. Ibaže ona to nespravila. Stále v sebe živila nenávisť, akoby si ju celé roky držala hlboko v srdci." 

(Ne)vinné ženy podľa môjho názoru vašu čitateľskú dušu nenahnevajú, ale ani výrazne nenadchnú. Na románe ma zaujal najmä netradičný námet a štýl autorky, ktorý sa nepodobal na drvivú väčšinu krimi príbehov. Ak preto hľadáte nenáročné čítanie, pri ktorom sa budete môcť vžiť do role vyšetrovateľa, táto kniha môže byť dobrou voľbou. :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

Knižné moletky

Vo svete to už raz tak chodí. Niekto má rád také, ktoré "je za čo chytiť ", iný si zas potrpí na krásu a ladné krivky . Nikdy nie je však možné vyhovieť každému. Teraz si možno vravíte, že mi úplne preskočilo - no týchto pár viet možno aplikovať aj na knižky - a ich hrúbku , ktorá vo viacerých prípadoch vie navodiť alebo naopak odradiť čitateľov od ich prečítania.  Taký pubertiak si povie, že keď má určitá kniha z povinného čítania 500 strán , tak ju čítať nebude (nie že by sme čítali aj tenšie knihy z povinnej literatúry - ale o tom inokedy). Iní zas tvrdia, že keď si za čítanie poriadne zaplatia, chcú čo najviac . Napríklad moja babka. Keď sa na to pozrieme z tej opačnej strany, treba sa zhodnúť s príslovím Kvantita sa nerovná kvalite . Platí to v prípade kníh? Určite! Síce môže mať tá ktorá kniha počet strán blížiaci sa k tisícu, no hravo a s prehľadom ju môže predbehnúť ujo, ktorému na vyjadrenie zlatej pravdy stačí aj dvestovka listov papiera. Samozrejme - česť v...