Preskočiť na hlavný obsah

Fantázia, ku ktorej smerujeme | zbierka poviedok Čierny lev (Michal Hvorecký)


Slovenský publicista Michal Hvorecký je autorom viacerých zbierok poviedok a publikácií. S jeho menom na obálke vyšiel Dunaj v Amerike, Eskorta, Pastiersky list či román Tahiti. Po rokoch sa opäť vracia na scénu so zbierkou jedenástich fantastických poviedok Čierny lev. Ako uvádza jej anotácia, Michal sa v nej dotýka aktuálnych tém, akými sú klimatická kríza či globálna migrácia.

Ak by ste si spravili malý prieskum a prečítali si zopár knižných recenzií, zistili by ste – a hoci to môže znieť ako klišé – že Michala Hvoreckého čitatelia buď milujú, a „zožerú“ každé jedno slovo, ktoré napíše, alebo jeho diela naopak ostanú nepochopené a čitateľmi kritizované. 

Spojilo nás, že sme obaja zostali sami. S ním som sa ani uväznená medzi štyrmi stenami necítila osamelá, občas sme sa dotkli aspoň cez monitor, a brušká prstov sa mi chveli.

Do tejto zbierky poviedok som sa púšťal bez veľkých očakávaní. Témy príbehov vystihuje aj obálka knihy, ktorá prináša rôzne, spolu nesúvisiace obrázky a kresby. Hoci sa každá z poviedok dotýka inej oblasti, dokopy vytvárajú pozoruhodný celok. A to z viacerých dôvodov. Síce ide o fantastické príbehy, až desivo odzrkadľujú prítomnosť a minulosť našej krajiny. Aj keď nepriamo, reflektujú aj pandémiu, ktorá sa stala súčasťou života každého z nás. Ak v poviedke narazíte na slovo čipovanie, odrazu máte pocit, že nečítate fikciu – a zablúdili ste do príspevku na sociálnej sieti, ktorý sa týka celoplošeného testovania. Potom sa však späť vrátite do reality. Alebo do zbierky Čierny lev.

Poviedky často odkazujú na kontext, ktorý buď zveličujú, alebo sa z neho akýmsi spôsobom vysmievajú. Nutná znalosť pozadia týchto poviedok podmieňuje ich pochopenie – a to je podľa môjho názoru jeden z hlavných dôvodov, prečo vyvolali diela Michala Hvoreckého rozličné reakcie čitateľov. Ak čitateľ príbeh nepochopí, alebo mu podstatná časť z kontextu unikne, poviedka preňho stratí svoj zmysel.

Hralo sa čoraz menej. Divadlo je sloboda. Preto ho roboti nemali radi, radšej podporovali digitálne médiá, čoraz rafinovanejšie a lacnejšie 
čipy a apky.

Dobrá či zlá? Myslím, že označenie pozoruhodná túto zbierku poviedok dokonale vystihuje. Michal Hvorecký si dal na príbehoch záležať, a hoci mnohé ostanú dozaista nepochopené, dôležité je čítať medzi riadkami. Pretože aj čierny lev môže byť v skutočnosti biely, ak ho bielym budete chcieť vidieť. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ak ju chce, musí ju najskôr nájsť | recenzia knihy Pobozkali sme Sharu Wheelerovú (Casey McQuiston)

Casey McQuiston má na konte viaceré knihy pre mladých. Asi najväčší úspech v súčasnosti zažíva jej titul Red, White & Royal Blue, ktorý sa na streamovacej službe Amazon Prime pred mesiacom dočkal filmového spracovania. Román Pobozkali sme Sharu Wheelerovú je zatiaľ prvým v poradí, ktorí si v preklade môžu prečítať aj slovenskí čitatelia. Chloe Greenová sa posledné štyri roky vyhýbala klebetným spolužiakom a puritánskemu vedeniu na Kresťanskej akadémii Willowgrove. Má len jediný cieľ – zvíťaziť v zápase o titul premiantky . Nebude to mať jednoduché, pretože jej rivalkou je dokonalá Shara Wheelerová, kráľovná plesu a zároveň riaditeľova dcéra. Mesiac pred maturitou však Shara pobozká Chloe a zmizne . Pri pátraní po odpovediach Chloe zistí, že nie je jediná , koho Shara pobozkala. Je tu aj Smith, futbalový rozohrávač a Sharin miláčik, a tiež Rory, „bad guy“ od susedov, ktorý je do Shary tajne zamilovaný. Trojica nemá nič spoločné až na bozk od nezvestného dievčaťa a záhadných lístočk

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

ADD YOURS: Knižná edícia - august

S knižnou edíciou ADD YOURS , ktorú organizuje Judit z blogu My Alternative World of Books , ste sa na mojom blogu mohli stretnúť už v apríli a máji. Som rád, že Judit opäť pridala nové otázky, keďže vás podobné články zaujali. Tak sa teda pusťme do toho!  Autor s úžasným zmyslom pre humor Povedal by som, že John Green . Živo si spomínam na prvú polovicu Kam zmizla Aljaška . Green dokázal neuveriteľné - a síce vtesnať do jednej knihy nespočetné množstvo humoru a zároveň smútku , ktorý vytvoril vynikajúci kontrast . Poväčšine nečítam humorné knihy, ale myslím, že Johny bude pre túto kategóriu dobrou voľbou!  Autor, ktorý si to u mňa poriadne pokašľal Lauren Oliverová . Autorka Delíria a všetkých tých ospevovaných kníh. Od autorky som prečítal päť diel  a zatiaľ čo Delírium bolo vynikajúce, Pandemónium a Rekviem už o niečo slabšie. Nehovoriac o Kým dopadnem , veľkú bichľu, na ktorú som si šetril ani neviem ako dlho (bolo to dávno, no utkvelo mi to v pamäti) a dosť