Preskočiť na hlavný obsah

Fantázia, ku ktorej smerujeme | zbierka poviedok Čierny lev (Michal Hvorecký)


Slovenský publicista Michal Hvorecký je autorom viacerých zbierok poviedok a publikácií. S jeho menom na obálke vyšiel Dunaj v Amerike, Eskorta, Pastiersky list či román Tahiti. Po rokoch sa opäť vracia na scénu so zbierkou jedenástich fantastických poviedok Čierny lev. Ako uvádza jej anotácia, Michal sa v nej dotýka aktuálnych tém, akými sú klimatická kríza či globálna migrácia.

Ak by ste si spravili malý prieskum a prečítali si zopár knižných recenzií, zistili by ste – a hoci to môže znieť ako klišé – že Michala Hvoreckého čitatelia buď milujú, a „zožerú“ každé jedno slovo, ktoré napíše, alebo jeho diela naopak ostanú nepochopené a čitateľmi kritizované. 

Spojilo nás, že sme obaja zostali sami. S ním som sa ani uväznená medzi štyrmi stenami necítila osamelá, občas sme sa dotkli aspoň cez monitor, a brušká prstov sa mi chveli.

Do tejto zbierky poviedok som sa púšťal bez veľkých očakávaní. Témy príbehov vystihuje aj obálka knihy, ktorá prináša rôzne, spolu nesúvisiace obrázky a kresby. Hoci sa každá z poviedok dotýka inej oblasti, dokopy vytvárajú pozoruhodný celok. A to z viacerých dôvodov. Síce ide o fantastické príbehy, až desivo odzrkadľujú prítomnosť a minulosť našej krajiny. Aj keď nepriamo, reflektujú aj pandémiu, ktorá sa stala súčasťou života každého z nás. Ak v poviedke narazíte na slovo čipovanie, odrazu máte pocit, že nečítate fikciu – a zablúdili ste do príspevku na sociálnej sieti, ktorý sa týka celoplošeného testovania. Potom sa však späť vrátite do reality. Alebo do zbierky Čierny lev.

Poviedky často odkazujú na kontext, ktorý buď zveličujú, alebo sa z neho akýmsi spôsobom vysmievajú. Nutná znalosť pozadia týchto poviedok podmieňuje ich pochopenie – a to je podľa môjho názoru jeden z hlavných dôvodov, prečo vyvolali diela Michala Hvoreckého rozličné reakcie čitateľov. Ak čitateľ príbeh nepochopí, alebo mu podstatná časť z kontextu unikne, poviedka preňho stratí svoj zmysel.

Hralo sa čoraz menej. Divadlo je sloboda. Preto ho roboti nemali radi, radšej podporovali digitálne médiá, čoraz rafinovanejšie a lacnejšie 
čipy a apky.

Dobrá či zlá? Myslím, že označenie pozoruhodná túto zbierku poviedok dokonale vystihuje. Michal Hvorecký si dal na príbehoch záležať, a hoci mnohé ostanú dozaista nepochopené, dôležité je čítať medzi riadkami. Pretože aj čierny lev môže byť v skutočnosti biely, ak ho bielym budete chcieť vidieť. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj sekunda môže všetko zmeniť | recenzia knihy Posledné, čo v živote urobila (Gregg Olsen)

Niektoré knihy začnete čítať a ihneď viete, čo od nich  môžete očakávať . Predostrú vám skupinu postáv,  vzťahy medzi nimi , a zároveň aj konflikt, ktorý sa stane námetom pre spracovanie románu. V prípade knihy  Posledné, čo v život urobila , som ale taký pocit nemal. Autor začal rozprávanie príbehu  retrospektívne , a ja som vhupol do  absolútneho neznáma . Hoci som ničomu nerozumel, pokračoval som ďalej – a s odstupom času som za to veľmi rád.  S menom Gregga Olsena som sa v minulosti už stretol. Síce som od neho žiadnu knihu nečítal, je autorom dvojdielnej série Prázdna rakva (Závisť a Zrada), ktorá dávnejšie vyšla v slovenskom preklade . Hoci v prípade menovanej série išlo skôr o žáner young adult , rozšírený medzi mladými čitateľmi, román Posledné, čo v živote urobila , do tejto kategórie zaradiť nemožno. Jeho anotácia ma však zaujala už v prvom momente, a preto som nad prečítaním neváhal ani sekundu.  Do mestečka na brehu rieky Deschutes sa húfne  sťahujú mladí ľudi

RECENZIA: Na koho to slovo padne (M. J. Arlidge)

Meno vyšetrovateľky Helen Graceovej je známe azda každému milovníkovi detektívnych príbehov. Po prvýkrát sa objavilo v diele Jeden musí z kola von , ktoré vyšlo v slovenskom preklade minulý rok. Teraz vychádza ďalšia kniha obľúbeného anglického spisovateľa M.J. Arlidgea s názvom Na koho to slovo padne . Čo si o nej myslím ja? Keď v pochybnej mestskej štvrti nájdu zohavené telo muža stredného veku, vyšetrovateľka Helen Graceová tuší, že to nebude posledná obeť . Prečo však šťastne ženatý muž zavítal uprostred noci do neslávne známej štvrte prostitútok? A čím si zaslúžil, že jeho srdce doručili manželke domov ? Médiá začnú hovoriť o návrate Jacka Rozparovača , ktorý však poľuje na mužov, čo vedú dvojaký život. Cez deň vzorní otcovia a manželia, v noci klienti s pochybnými chúťkami. Helen sa nestihne ani spamätať z posledného prípadu a už musí čeliť ďalšej hrozbe , pri ktorej do poslednej chvíle nie je jasné, kto je korisť a kto dravec . "Na okamih prestala čmárať a vzápä

Spomienka na detstvo | recenzia knihy Tajomný les (Sandra Dieckmann)

Kto by si nepamätal čítanie ilustrovaných knižiek na dobrú noc? Mne osobne robili spoločnosť celé detstvo, či už tie vlastné alebo vypožičané z knižnice. Zo všetkých najradšej som mal knihy so zvieratkami. Obľúbené obrázky som si totiž prekresľoval na papier a hral sa na malého ilustrátora. Detstvo by bez obrázkových knižiek nebolo detstvom – preto som sa po dvadsiatich rokoch rozhodol do tohto sveta na malú chvíľu vrátiť. A poviem vám, ani trochu to neľutujem. :-)  „Na okraji rozľahlého lesa sa brieždi. Pomedzi košaté stromy presvitá slnko, začína sa nový deň. Zvieratká sa zobudili, veď treba preskúmať všetko navôkol! Srnky chrúmu šťavnatú trávu, líšťatá sa medzi sebou roztopašne klbčia a včely usilovne nosia peľ do úľa. Ani bobry nezaháľajú, hrádza sa sama nepostaví! A ktože sa skrýva v kríkoch za dubom? Odhalíš tajomstvá lesa, skôr než sa zotmie? Nádherne ilustrovaný sprievodca priblíži každodenný život zvieratiek z lesa a očarí menších i väčších čitateľov.“  (zdroj: anotácia kni