Preskočiť na hlavný obsah

Na vlastnú päsť v meste lásky a módy | recenzia knihy Anna a francúzsky bozk (Stephanie Perkins)


Sedemnásťročná Anna sa cíti podvedená. Rodičia ju poslali na ročné štúdium do Paríža – na opačný koniec sveta, do neznámej krajiny, hoci nevie ani slovko po francúzsky. Opúšťa priateľov, črtajúci sa vzťah aj pohodlný americký život, aby začala od základov. Paríž je mestom nevídaných možností, za iných okolností by ju očaril, ale bez svojich najbližších a znalosti jazyka je ako stratená. Rozhodne sa aspoň vyťažiť z pobytu čo najviac a priblížiť sa k svojmu dlhoročnému snu. Pomocnú ruku jej podá šarmantný, bystrý, vtipný spolužiak Étienne. Skrátka chlapec, ktorý má všetko. Žiaľ, aj priateľku. Anna síce verí, že doma na ňu čaká ten pravý, no ani Étienne ju nenecháva chladnou. Napokon, v meste zamilovaných sa láske ťažko odoláva.

Román Stephanie Perkinsovej Anna a francúzsky bozk registrujem už od roku 2012, keď vyšiel v českom preklade – spolu s ďalšími autorkinými knihami pre mladých dospelých. Príbeh vtedy spôsobil doslova ošiaľ. O niekoľko rokov na to vychádza román uznávanej americkej autorky aj na Slovensku a na sociálnych sieťach ho sprevádzajú nadšené reakcie čitateliek. Nielen tých mladých. 

„Je to túžba? Alebo niečo celkom iné? A je vôbec možné, aby som k nemu niečo také cítila, hoci mi to neopätuje?“

Hlavná hrdinka románu pôsobí už od prvej kapitoly dojmom otrávenej študentky, ktorú rodičia poslali do Paríža – a ktorá vo všetkom vidí niečo negatívne. Jej správanie ale môže ospravedlniť fakt, že má sedemnásť rokov a že je v meste módy a lásky úplne sama. Pravdepodobne to bolo aj cieľom Stephanie Perkinsovej, ktorá zápletku postavila na jednoduchosti a príbeh rozpovedala naozaj chytľavo. Vystupovaním Anny, myšlienkovými pochodmi a v neposlednom rade aj uveriteľným slovníkom sa priblížila cieľovej skupine čitateliek a čitateľov. V románe nechýbajú ani opisy Francúzska, ktoré však Anna podáva svojským spôsobom: tak, ako Paríž sama vnímala.


S jednoduchosťou a nenáročnosťou príbehu ale súvisí jeho predvídateľnosť. Aj napriek tomu sa autorka snaží čitateľov držať až do poslednej kapitoly v napätí a vyhnúť sa aspoň do určitej miery klišé situáciám. Azda jedinou nevýhodou slovenského prekladu môže byť doba, v ktorej vychádza – a rovnako aj fakt, že od vydania pôvodnej verzie v roku 2010 sa v kníhkupectvách objavili desiatky podobných príbehov, ktoré môžu byť jeho priamou konkurenciou. 

Hoci kniha Anna a francúzsky bozk neprináša nič prevratné, ide o milé a oddychové čítanie, ktoré vám dozaista spríjemní blížiace sa jarné dni. Román je prvou časťou série Stephanie Perkinsovej, na ktorú nepriamo nadväzujú príbehy o Lole a Isle (Lola and the Boy Next Door /2011/, Isla and Happily Ever After /2014/). Tie v slovenskom preklade vyjdu pravdepodobne o niekoľko mesiacov.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te