Preskočiť na hlavný obsah

Ako ďaleko dokážeme zájsť, aby sme ochránili svoju rodinu? | recenzia knihy Cudzie dieťa (J. P. Delaney)

Predstavte si, že by vám jedného dňa zaklopal na dvere neznámy muž. Oznámil by vám, že váš dvojročný syn vlastne nie je váš. Mysleli ste si, že podobné scenáre sú možné iba v tej najhoršej nočnej more? Pete Riley, ktorý pracuje ako novinár na voľnej nohe, je spolu s partnerkou Maddie v šoku. Spolu s druhý párom, Milesom a Lucy, sa však snažia nájsť cestu, ako prepojiť svoje rozdielne životy a stať sa trochu nekonvenčnou rodinou. 

K nešťastnej zámene došlo podľa Milesa v nemocnici, kde v ten istý deň porodila jeho žena Lucy aj Petova partnerka Maddie. Až žaloba podaná na nemocnicu spustí oficiálne vyšetrovanie, ktoré vedie k prekvapivým odhaleniam. Ako veľmi môže jedna rodina veriť druhej? Alebo dokonca jeden partner druhému? Pete a Maddie sú odhodlaní urobiť pre ochranu svojho dieťaťa čokoľvek  aj nehrať podľa pravidiel.
J. P. Delaney má na konte viaceré úspešné romány, ako napríklad Tá predo mnou, Dokonalá manželka či krimi triler Dôveruj mi. Britský autor si získal čitateľov najmä inakosťou svojich príbehov a kombináciou viacerých línií, prostredníctvom ktorých posúva zápletku dopredu. Dôležitú úlohu zohráva aj jeho dokonalá znalosť ľudskej psychiky, ktorú pretavuje aj do jednotlivých románov. Ako som zistil po pár stranách Cudzieho dieťaťa, v rovnakom duchu sa nesie aj jeho najnovší titul. Dejovú líniu opäť predostiera veľmi precízne a v čitateľovi vyvoláva už v prvých kapitolách otázky, čím ho aktívne zapája do vyšetrovania.

Dovolím si tvrdiť, že najväčšiu dôležitosť autor prikladá hlavným postavám. Už od začiatku totiž môžeme sledovať ich rozdielne charaktery. Zatiaľ čo Pete žije pomerne neusporiadaným životom a väčšinu zo svojich otázok ohľadom výchovy dieťaťa smeruje na webovú stránku ocoviny.net, Milesa s Lucy možno vykresliť ako zdanlivo dokonalých rodičov. Každou ďalšou kapitolou sa však autor vnára hlbšie do vnútra ústredných postáv a vytvára tak priestor pre ďalšie otázky – a v neposlednom rade aj pochybnosti.

Mal som hrôzostrašný pocit, že keď sa raz toto všetko skončí, nevynoríme sa v rovnakom svete, z akého sme odišli. Ak navždy prídeme o Thea, všetko vrátane nás sa rozbije.

Pútavosť Cudzieho dieťaťa zabezpečujú najmä útržky z vyšetrovania, ktoré autor predostiera čitateľom vo forme SMS a mailovej komunikácie medzi rodičmi, fragmentov z internetovej histórie či častí novinárskych prejavov. Spolu so stovkou krátkych kapitol sa podieľajú na zvyšovaní napätia a celkovej gradácii dejovej línie. Možno to bude znieť ako klišé, no autor ma až do samého konca držal v napätí a s čistým svedomím môžem povedať, že som podobný záver rozhodne nečakal. 

J. P. Delaney opäť prichádza s netradičným príbehom. Na prvý pohľad môže pôsobiť iba ako vyšetrovanie dvoch vymenených detí. V skutočnosti však nazerá do tajomstiev, ktoré medzi sebou môžu držať dve rodiny, a v neposlednom rade je aj reflexiou toho, ako ďaleko dokážeme zájsť, aby sme ochránili tých, na ktorých nám skutočne záleží. Autor opäť dokazuje, že patrí k majstrom svojho žánru, preto ak vás kniha čo i len trochu zaujala, určite jej dajte šancu. 

zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Úsmev, za ktorým sa skrýva bolesť | recenzia knihy Dúfať znova (Mona Kasten)

Nemeckú autorku Monu Kastenovú netreba špeciálne predstavovať. V slovenskom preklade jej za posledný rok a pol vyšla už štvrtá časť pentalógie Znova, ktorá opisuje príbehy napohľad obyčajných mladých ľudí. Každú z kníh venovala jednej dvojici postáv – a čitateľom postupne priblížila osud Allie a Kadena, Dawn a Spencera, Sawyer a Isaaca, a nakopon Everly a Nolana. A hoci na seba jednotlivé príbehy nenadväzujú, môžeme v nich identifikovať viaceré spoločné prvky. Everly Pennová neverila na lásku. Celé roky sa prizerala, ako jej mama trpí v násilnom vzťahu . Zážitky z detstva ju natoľko traumatizovali, že si mužov nepripúšťala k telu. Nechcela sa zamilovať. A už vôbec nie do svojho vyučujúceho. Ibaže Nolan Gates je šarmantný, inteligentný, sexi a iba pri ňom dokáže byť Everly sama sebou. Čím bližšie ho spoznáva, tým viac ju to k nemu ťahá. Avšak netuší, že za Nolanovým optimistickým prístupom k životu a nákazlivým nadšením pre literatúru sa v skutočnosti ukrýva bolesť . A tá by mohla znič

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román , nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti . Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum ? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí . No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil  a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať.  "Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zapla

Priateľstvo či nenávisť? | recenzia knihy Kto druhému jamu kope (M. J. Arlidge)

Anglický spisovateľ  M. J. Arlidge je autorom viacerých krimi románov o vyšetrovateľke Helen Graceovej  –   Kto sa bojí, nech nejde do lesa; Ľúbi ma, neľúbi ma; Keď čert nespí a mnohých ďalších, ktoré v posledných rokoch vyšli aj v slovenskom preklade. Nedávno sa k nim pridal aj titul Kto druhému jamu kope , ktorý opäť potvrdzuje autorov výnimočný rozprávačský talent a odhodlanie držať čitateľa do poslednej chvíle v napätí.  „Máš hodinu života.“ Nič viac vo výhražnom telefonáte nezaznie. Spojenie sa preruší. Je to nejaký kanadský žart? Omyl? Nesprávne číslo? Všetko je lepšie ako mrazivá skutočnosť, že vrah sliedi, čaká a usilovne pracuje na tom, aby do hodiny splnil svoju hrozbu . Ale prečo to robí? Hľadanie odpovede zostane na ostrieľanej hlavnej vyšetrovateľke Helen Graceovej, ktorá má s podobnými prípadmi bohaté skúsenosti. Lenže tentoraz si vrah majstrovsky udržiava náskok nielen pred obeťami, ale aj pred bezradnou políciou. Chýba motív, stopa, podozrenie. Hodina strachu je dlhá