Preskočiť na hlavný obsah

Ako ďaleko dokážeme zájsť, aby sme ochránili svoju rodinu? | recenzia knihy Cudzie dieťa (J. P. Delaney)

Predstavte si, že by vám jedného dňa zaklopal na dvere neznámy muž. Oznámil by vám, že váš dvojročný syn vlastne nie je váš. Mysleli ste si, že podobné scenáre sú možné iba v tej najhoršej nočnej more? Pete Riley, ktorý pracuje ako novinár na voľnej nohe, je spolu s partnerkou Maddie v šoku. Spolu s druhý párom, Milesom a Lucy, sa však snažia nájsť cestu, ako prepojiť svoje rozdielne životy a stať sa trochu nekonvenčnou rodinou. 

K nešťastnej zámene došlo podľa Milesa v nemocnici, kde v ten istý deň porodila jeho žena Lucy aj Petova partnerka Maddie. Až žaloba podaná na nemocnicu spustí oficiálne vyšetrovanie, ktoré vedie k prekvapivým odhaleniam. Ako veľmi môže jedna rodina veriť druhej? Alebo dokonca jeden partner druhému? Pete a Maddie sú odhodlaní urobiť pre ochranu svojho dieťaťa čokoľvek  aj nehrať podľa pravidiel.
J. P. Delaney má na konte viaceré úspešné romány, ako napríklad Tá predo mnou, Dokonalá manželka či krimi triler Dôveruj mi. Britský autor si získal čitateľov najmä inakosťou svojich príbehov a kombináciou viacerých línií, prostredníctvom ktorých posúva zápletku dopredu. Dôležitú úlohu zohráva aj jeho dokonalá znalosť ľudskej psychiky, ktorú pretavuje aj do jednotlivých románov. Ako som zistil po pár stranách Cudzieho dieťaťa, v rovnakom duchu sa nesie aj jeho najnovší titul. Dejovú líniu opäť predostiera veľmi precízne a v čitateľovi vyvoláva už v prvých kapitolách otázky, čím ho aktívne zapája do vyšetrovania.

Dovolím si tvrdiť, že najväčšiu dôležitosť autor prikladá hlavným postavám. Už od začiatku totiž môžeme sledovať ich rozdielne charaktery. Zatiaľ čo Pete žije pomerne neusporiadaným životom a väčšinu zo svojich otázok ohľadom výchovy dieťaťa smeruje na webovú stránku ocoviny.net, Milesa s Lucy možno vykresliť ako zdanlivo dokonalých rodičov. Každou ďalšou kapitolou sa však autor vnára hlbšie do vnútra ústredných postáv a vytvára tak priestor pre ďalšie otázky – a v neposlednom rade aj pochybnosti.

Mal som hrôzostrašný pocit, že keď sa raz toto všetko skončí, nevynoríme sa v rovnakom svete, z akého sme odišli. Ak navždy prídeme o Thea, všetko vrátane nás sa rozbije.

Pútavosť Cudzieho dieťaťa zabezpečujú najmä útržky z vyšetrovania, ktoré autor predostiera čitateľom vo forme SMS a mailovej komunikácie medzi rodičmi, fragmentov z internetovej histórie či častí novinárskych prejavov. Spolu so stovkou krátkych kapitol sa podieľajú na zvyšovaní napätia a celkovej gradácii dejovej línie. Možno to bude znieť ako klišé, no autor ma až do samého konca držal v napätí a s čistým svedomím môžem povedať, že som podobný záver rozhodne nečakal. 

J. P. Delaney opäť prichádza s netradičným príbehom. Na prvý pohľad môže pôsobiť iba ako vyšetrovanie dvoch vymenených detí. V skutočnosti však nazerá do tajomstiev, ktoré medzi sebou môžu držať dve rodiny, a v neposlednom rade je aj reflexiou toho, ako ďaleko dokážeme zájsť, aby sme ochránili tých, na ktorých nám skutočne záleží. Autor opäť dokazuje, že patrí k majstrom svojho žánru, preto ak vás kniha čo i len trochu zaujala, určite jej dajte šancu. 

zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Okamih, ktorý všetko zmení | recenzia knihy Po celý čas (R. Lippincottová, M. Daughtryová)

Autorské duo Rachel Lippincottovej a Mikki Daughtryovej sa čitateľom predstavilo už v románe Na pár krokov, ktorý rozprával príbeh dvojice pacientov s cystickou fibrózou . Tentokrát prichádzajú s odlišnou, no zároveň veľmi podobnou zápletkou. A hoci by podľa anotácie mohlo  Po celý čas vyznieť ako „klasický román o strácaní a nachádzaní “, nie je to celkom tak. Kyle nemá dôvod pochybovať o svojej budúcnosti. Počas strednej školy tvoria s Kimberley nerozlučný pár a chystajú sa nastúpiť na rovnakú univerzitu. Všetko zmení noc po maturitnom večierku a tragická autonehoda. Kým Kyle sa preberá v nemocnici s poranením mozgu, Kimberley nehodu neprežila. Zdá sa, že nikto z najbližších nedokáže pochopiť, čím si Kyle prechádza. Výnimkou je Marley. Tá vie, aké je to stratiť milovaného človeka. Navyše je presvedčená, že za to nesie vinu. Vzájomným porozumením si liečia rany a upevňujú puto medzi nimi. Kyle neveril, že by ešte mohol byť šťastný, ale aj tak má pocit, že sa blíži niečo, čo mu opäť

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)

Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme . Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov , s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu . Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro , ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí . Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene .  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť roz

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný