Preskočiť na hlavný obsah

Cesta, ktorá môže vrátiť všetko späť | recenzia knihy Road trip (Beth O'Leary)

Britská autorka Beth O'Leary vo svete debutovala svojím románom Spolubývajúca (The Flatshare). Študovala anglický jazyk, pretože – ako uvádza na svojej webovej stránke – sa už oddávna chcela stať spisovateľkou. Inšpiráciu nachádza vo všetkom naokolo a hoci má vo svojej hlave niekoľko stoviek námetov, viaceré z nich sa podľa jej slov nikdy nestanú samostatným príbehom. No románu Road trip sa to podarilo – a mňa veľmi teší, že vám túto milú knižku môžem predstaviť práve v týchto horúcich dňoch. 
Addie a jej sestra vyrážajú na cestu do Škótska, kde sa koná priateľkina svadba. Hudba je prichystaná, sladkosti zbalené, no len čo vyštartujú, niekto do nich zozadu narazí. Ako naschvál za volantom sedí Addin bývalý frajer Dylan, ktorému sa doteraz vyhýbala. Dylan a jeho najlepší kamarát mieria na tú istú svadbu, a keďže je ich auto nepojazdné a verejná doprava nedostupná, Addie nemá na výber a musí ich vziať so sebou. Maličké auto je čoskoro plné nielen batožiny, ale aj tajomstiev. Počas niekoľkohodinovej cesty sa Dylan a Addie nevyhnú spomienkam na svoj zložitý vzťah... Naozaj sa pred rokmi ocitol na konci svojej cesty? (zdroj: anotácia, upravené)

„Chcem urobiť všetko naraz: rozbehnúť sa k nemu, utekať preč, schúliť sa do klbka a plakať. A okrem toho všetkého mám totálne absurdný pocit, že niekto niečo pokašľal, akoby niekto vo vesmíre zabudol niečo odložiť na miesto.“

Možno si poviete, že zápletka tohto príbehu obsahuje jedno klišé za druhým – aká vysoká je šanca, že náhodne narazíte do svojho bývalého, ktorý cestuje na rovnakú svadbu ako vy, a následne s ním strávite niekoľkohodinovú cestu autom? Práve tieto nepravdepodobné náhody ale robia z Road tripu dokonalé a nenáročné čítanie na leto. Pretože kto by sa chcel v týchto horúčavách sústrediť na komplikovanú dejovú líniu? 

Hoci by sa mohlo zdať, že román zachytáva iba krátky časový úsek, nie je tomu tak. Postavy sa totiž retrospektívne vracajú do minulosti a približujú tak čitateľom vývoj svojho (napohľad stroskotaného) vzťahu. Treba však povedať, že sa v týchto dvoch časových líniách pomerne jednoducho orientuje. Bonusom je aj veľmi príjemný autorkin štýl, ktorý vás nabáda k tomu, aby ste v čítaní pokračovali. 

„Mám pred sebou nespočetne veľa možností. Môžem robiť, čo budem chcieť, a zrejme to pre mňa platí väčšmi ako pre všetkých ostatných na tomto svete. Môj strach to však zjavne nevie. Strach vie len to, že budúcnosť je ďaleká a hrôzostrašná, lebo nech urobím čokoľvek, napokon aj tak zlyhám.“

S už spomínanými časovými líniami súvisí aj prerod hlavných postáv, ktorý môžeme sledovať počas celej zápletky. Nerozvážni mladíci sa totiž postupne menia na uvedomelých ľudí, ktorí sa poučili z vlastných chýb. Aj napriek jednoduchej dejovej línii autorka neustále čitateľov prekvapuje nečakanými zauzleniami, ktoré zápletku dramatizujú – a ktoré zároveň vedú k prekvapivým rozuzleniam v závere príbehu. 

„Kto hľadá, nájde všetko, čo stratené sa zdalo.“

Titul Road trip vychádza v slovenčine v dokonalom čase – v období letných svadieb, dovoleniek a dní plných oddychu, ktoré vám tento príbeh bude dozaista spríjemňovať. Síce dielo Beth O'Learyovej neprináša nič nové, je dôkazom toho, že aj jednoduchý príbeh sa dá napísať pútavým štýlom. Verím, že sa jedného dňa dočká aj filmového spracovania, ktoré by rozhodne zožalo úspech. Nateraz vám ale prajem pekné čítanie! :-)

zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...