Anglický spisovateľ M. J. Arlidge je autorom viacerých krimi románov o vyšetrovateľke Helen Graceovej – Kto sa bojí, nech nejde do lesa; Ľúbi ma, neľúbi ma; Keď čert nespí a mnohých ďalších, ktoré v posledných rokoch vyšli aj v slovenskom preklade. Nedávno sa k nim pridal aj titul Kto druhému jamu kope, ktorý opäť potvrdzuje autorov výnimočný rozprávačský talent a odhodlanie držať čitateľa do poslednej chvíle v napätí.
„Máš hodinu života.“ Nič viac vo výhražnom telefonáte nezaznie. Spojenie sa preruší. Je to nejaký kanadský žart? Omyl? Nesprávne číslo? Všetko je lepšie ako mrazivá skutočnosť, že vrah sliedi, čaká a usilovne pracuje na tom, aby do hodiny splnil svoju hrozbu. Ale prečo to robí? Hľadanie odpovede zostane na ostrieľanej hlavnej vyšetrovateľke Helen Graceovej, ktorá má s podobnými prípadmi bohaté skúsenosti. Lenže tentoraz si vrah majstrovsky udržiava náskok nielen pred obeťami, ale aj pred bezradnou políciou. Chýba motív, stopa, podozrenie. Hodina strachu je dlhá ako celý život. (zdroj: anotácia)
„Nemohla nič robiť, nemohla sa schovať, utiecť pred rozsudkom, ktorý na ňu uvalili. A tak iba nehybne stála a civela do čiernoty hustej ako atrament, plná pochybností, či ešte niekedy uvidí svitanie nového dňa.“
Dovolím si povedať, že M. J. Arlidge patrí k najkvalitnejším krimi autorom, ktorých diela sa mi dostali pod ruky. Dokonale premyslená dejová línia, rafinovane vytvorené charaktery a pútavý štýl tohto anglického autora sa podpisujú na kvalite každého románu, ktorý predstavuje svojim čitateľom. To isté platí aj pre titul Kto druhému jamu kope, ktorý sa od samého začiatku nesie v znamení honby za sériovým vrahom.
O tom, že ide o poriadnu jazdu, svedčí aj 134 krátkych kapitol, ktoré neustále posúvajú dejovú líniu dopredu. Nejde však o kumulované napätie – ako som totiž uviedol, Arlidge si zápletku dokonale premyslel a už v prvých kapitolách núti čitateľov premýšľať nad páchateľom. S odstupom času, ako to už býva zvykom, predostiera ďalších podozrivých, a celý príbeh sa tak čoraz viac zamotáva. Gradácii napätia pomáha aj (v súčasnosti veľmi obľúbené) striedanie viacerých uhlov pohľadu. Spočiatku, pre veľké množstvo postáv, môže pôsobiť mätúco, no po bližšom zoznámení sa s jednotlivými charaktermi rozličné uhly pohľadu dokonale dopĺňajú skladačku udalostí. Vďaka príjemnému a zrozumiteľnému štýlu rozprávania nie je kniha náročná na pochopenie, a preto sa nemusíte báť toho, že by ste sa v nej strácali.
„Hľadela na podráždeného policajta a uvedomila si, že možno ju nečaká žiadny happyend. Znova sa nad ňou vznášal tieň smrti. Otázka znela, čo s tým? Zostane na mieste, alebo vezme nohy na plecia?“
Román Kto druhému jamu kope nie je iba klasickým krimi trilerom, ktorý sleduje jednu dejovú líniu, v závere ju ukončí a čitateľovi tak poskytne niekoľko hodín príjemného čítania. Autor nazerá do útrob priateľstva – spochybňuje jeho silu a prinucuje čitateľa zamyslieť sa aj nad samým sebou. Som dobrým priateľom? Dokázal by som sa obetovať pre toho druhého? Posolstvo tohto románu, ktoré si však môže každý vysvetliť svojím spôsobom, považujem za pridanú hodnotu publikácie.
Ak teda hľadáte napínavý a prepracovaný príbeh, ktorý disponuje všetkými atribútmi kvalitnej kriminálky, určite vám túto knihu odporúčam! Dovolím si tvrdiť, že je na dlhé jesenné večery ako stvorená.
zdroj obrázka: www.bux.sk
Komentáre
Zverejnenie komentára