Preskočiť na hlavný obsah

Vydajte sa na výlet do minulosti | recenzia knihy Vražda v Mena House (Erica Ruth Neubauer)

Americká autorka Erica Ruth Neubauer strávila jedenásť rokov v armáde a dva roky pracovala ako policajtka. Niet sa čomu čudovať, že našla záľubu v písaní detektívnych príbehov. Vražda v Mena House (2020) je jej debutový román a zároveň aj prvá časť série Prípady Jane Wunderlyovej, ktorá sa v angličtine tento rok dočká už piateho pokračovania. 

Vitajte v luxusnom hoteli Mena House – žiarivom klenote v rozpálenom centre Káhiry! Schádzajú sa tu bohatí cestovatelia z celého sveta, aby vďaka noblesným večierkom zabudli na dozvuky prvej svetovej vojny. V tieni paliem a múrov hotela však na prominentných hostí číha nebezpečenstvo... Píše sa rok 1926 a mladá vdova Jane Wunderlyová sa vyberie s tetou Millie na dovolenku do Egypta. Nevyhne sa spoločnosti príťažlivého pána Redversa, na ktorom jej však čosi nesedí. A nielen na ňom. Zdá sa, že viacerí hostia v hoteli čosi skrývajú. Patrí k nim aj Anna Staintonová, ktorá na seba nechtiac strhne všetku pozornosť v okamihu, keď sa ocitne nad mŕtvym telom svojej samozvanej rivalky. Odrazu je v stávke nielen Janina povesť, ale aj život. Polícia sa s vyšetrovaním neponáhľa, a tak sa Jane rozhodne na vlastnú päsť vypátrať, kto by mohol mať motív na spáchanie takej brutálnej vraždy. Čas sa však kráti, pretože počet obetí v hoteli stúpa ako púštna horúčava... (zdroj: anotácia, upravené)


Už podľa anotácie tohto príbehu možno usudzovať, že Vražda v Mena House nebude úplne obyčajnou detektívkou. Teda aspoň nie takou, akú ste pravdepodobne v poslednom čase čítali. Keďže sa jej dej odohráva pred takmer sto rokmi, treba sa pripraviť na malý výlet do minulosti. Do éry, v ktorej o slovách smartfón či internet ľudia ani len nesnívali – a doba (v neposlednom rade aj pátranie po zločincoch) vyzerala úplne inak. Musím však povedať, že aspoň pre mňa to bol príjemný „výlet“. Autorka tak okrem hlavnej dejovej línie, ktorou je nepochybne vyriešenie záhadnej vraždy, okrajovo poukazuje aj na kultúrne a historické dedičstvo prvej polovice minulého storočia. To nie je samozrejmosťou pre podobné príbehy, a tak má u mňa Neubauer veľký plusový bod.

Nedá mi však nespomenúť drobné výhrady, ktoré som mal v prvej polovici románu. Tá sa – na môj vkus – rozbiehala veľmi pomaly. Pomernú časť strán tvorili myšlienkové pochody hlavnej postavy, ktoré by mohli niektorým čitateľom prekážať. Ja som jej rozprávanie považoval za zaujímavé, no určite by som privítal rýchlejší vývoj udalostí. Druhá polovica príbehu mi to ale vynahradila, a tak som na pomalší úvod takmer zabudol.

„Aj z diaľky som videla, že mladá dáma v krátkych tmavomodrých šatách ozdobených korálikmi je stelesnením couture. Dokonca som sa pri pohľade na ňu neubránila istej žiarlivosti. Moja postava sa oveľa viac hodila do éry, ktorá si cenila oblé krivky.“

Vražda v Mena House je netradičná detektívka, v ktorej nenájdete moderné vyšetrovacie metódy – práve naopak, možno sa vám niektoré z tých, čo táto knižka ponúka, budú zdať skôr humorné. Musím ale povedať, že som si toto nenáročné, no zároveň príjemné čítanie užil. Vďaka E. Neubauerovej sa už teraz neviem dočkať letnej dovolenky pri mori. Verme, že bude bez vraždy. :-D

zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)

Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme . Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov , s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu . Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro , ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí . Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene .  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť roz...

Povinné čítanie na školách alebo Toto nikdy neprečítam!

Poznáte to, keď vám učiteľka na slovenčine naváľa tony kníh, ktoré musíte prečítať ako povinné čítanie. Teda... ak sa mám priznať, v posledných rokoch to veru tony neboli. Mladí jednoducho nečítajú, a preto je zbytočné dávať im desiatky povinnej literatúry. Niektorí slovenčinári to pochopili, iní nehodlajú ustúpiť. No kde bude tá pravá príčina, prečo naši rovesníci nečítajú?  Keď si zaspomínam na hodiny literatúry v deviatom ročníku základnej školy, vždy sa mi na tvári vyčarí úsmev. Články, ktoré sme mali predpísané v učebniciach, totižto na smiech boli. Ešte si živo spomínam na banánové rybičky, ktoré urputne hľadajú dierky alebo faraónove guľky, vďaka ktorým sme mali na hodinách o zábavu postarané. Toľko dvozmyselných narážok sa len tak ľahko nevidí. No, samozrejme, čakali nás aj vážne články. Spoznali sme Adelu Ostroluckú a jar jej života a ešte pár jej historických rovesníkov. Narovinu, mával som problém so "vžitím sa" do prebiehajúceho príbehu, a tak môj pohľad v...