Život sa môže uberať rôznymi smermi. Niekedy ide všetko podľa našich predstáv, inokedy zas máme pocit, že na nás šťastie už úplne zanevrelo. A hoci nás od detstva učili, že všetko zlé je na niečo dobré, občas by sa mnohí chceli mávnutím čarovného prútika zobudiť do úplne inej reality. Hlavnej hrdinke románu Láska môjho lepšieho života, Josie, sa to podarilo. A pritom si to ani neželala.
Josie je slobodná Angličanka, ktorá žije v malom byte v New Yorku a oslavuje tridsiate šieste narodeniny. Chýba jej rodina, no rozhlasový program, ktorý moderuje, sa dobre rozbieha. Je pravda, že by radšej nosila o číslo menšie oblečenie, ale v rádiu na vzhľade nezáleží. Cestou do reštaurácie v SoHo, kde sa má stretnúť s priateľmi, kľučkuje hustou premávkou. Vtom sa ozve škripot bŕzd. Josie má nehodu a jej svet sa ponorí do temnoty. No potom sa stane niečo zvláštne. Zobudí sa v nemocnici. Atraktívny muž, ktorý sedí pri jej lôžku, drží ju za ruku a vyznáva jej lásku, je jej manžel. Žijú v luxusnom strešnom byte na Manhattane. Josie pracuje ako maklérka. Váži o pätnásť kíl menej ako v to ráno, keď nasadla na bicykel. Nový život však predstavuje všetko, po čom odjakživa túžila. Niečo v ňom však chýba… Josie sa teda musí rozhodnúť. Vráti sa k starému životu v Brooklyne alebo zostane s láskou svojho takmer dokonalého nového života? (zdroj: anotácia, upravené)
„Strom predstavuje život. Každá odnož konára znamená novú vetvu, na ktorej sa zrodia ďalšie a ďalšie konáriky, až je napokon strom obsypaný tisícami halúzok. Všetky tie vetvičky predstavujú životné voľby či veci, ktoré sa nám dejú, a cesty, ktorými sa môžeme vydať.“
Ak by ste si prečítali o živote C. J. Connolly, zistili by ste, že sa s Josie vo viacerých veciach podobajú. Je Angličanka žijúca v Amerike, rovnako ako Josie moderovala rozhlasovú reláciu o nehnuteľnostiach a bola tiež členkou vokálnej skupiny. Aj to môže byť dôvod, prečo sa autorke podarilo tak reálne vykresliť hlavnú postavu tohto príbehu. Nepochybne sa pod to ale podpísal aj jej rozprávačský talent, ktorý hrdo predstavila čitateľom už v prvých kapitolách románu.
Nápad rozdeliť knihu do dvoch línií a životov tej istej, no zároveň rozdielnej osoby, považujem za veľmi originálny. Aj vďaka nemu si ma táto kniha získala už počas čítania anotácie. Je ťažké povedať, ktorá verzia Josie ma zaujala viac, pretože každá mala svoje silné aj slabé stránky. Autorka ich opisovala realisticky a bez pozlátky, čo som veľmi ocenil.
„Pre pokoj mysle je dôležité byť úprimný sám k sebe.“
Napriek tomu, že dve Josie vystupujú v knihe ako samostatné identity s rozličným životom a zázemím, určite sa v tejto skutočnosti dá nájsť aj skrytý význam. Nepriamo môže odkazovať na ľudské podvedomie (žijúce si vlastným životom) a všetky šance, ktoré sa nám v minulosti ponúkli, ale nevyužili sme ich. Autorka navyše opakovane poukazuje na to, že hoci sa náš život môže uberať odlišným smerom než by sme chceli, je v prvom rade na nás, akou cestou sa vydáme – a či sa rozhodneme zabojovať a obrátiť kurz vo svoj prospech. Túto myšlienku považujem za asi najsilnejšiu z celého príbehu. Treba však povedať, že ich bolo naozaj veľa, čím ma Láska môjho lepšieho života veľmi príjemne prekvapila.
„Existuje nekonečný počet ciest, akými sa náš život môže uberať. Potrebujeme len vykročiť vpred veľkými či malými krokmi a vyjsť v ústrety tomu najlepšiemu životu.“
Román C. J. Connolly môže podľa svojho názvu vzbudzovať dojem zamilovanej knihy s jednoduchou zápletkou a prvoplánovým záverom. Opak je však pravdou a tento príbeh v sebe skrýva oveľa viac – a pre svoje posolstvo a naozaj inšpiratívne myšlienky si zaručene zaslúži vašu pozornosť. Navyše, len minulý mesiac vyšiel v angličtine ďalší autorkin titul s názvom Láska, ktorú som mohla mať (The Love I Could Have Had), ktorá svojou anotáciou veľmi pripomína Lásku môjho lepšieho života. Verím, že sa jej slovenskí čitatelia dočkajú už čoskoro.
zdroj obrázka: www.bux.sk
Komentáre
Zverejnenie komentára