Preskočiť na hlavný obsah

Ten najlepší posledný deň | recenzia knihy Na konci umrú ako prví (Adam Silvera)


Premýšľali ste už niekedy nad tým, kedy zomriete? Pravdepodobne by ste klamali tvrdiac, že nie. V paralelnom svete Adama Silveru existuje Linka smrti, ktorá registrovaným užívateľom sľubuje telefonát v deň ich smrti. Akokoľvek bizarne to môže znieť, cieľ linky je jasný ­­– a to umožniť Podenkám, aby svoj posledný deň prežili naplno.

Na konci umrú ako prví je prequel k románu Na konci obaja naozaj umrú, ktorý v slovenskom preklade vyšiel ešte v roku 2018. Odohráva sa 6 rokov pred udalosťami z prvej knihy a sleduje úplný začiatok Linky smrti – a osudy mladých chlapcov Oriona a Valentina

Orion má vážne ochorenie srdca a už niekoľko rokov čaká, kým mu niekto povie, kedy zomrie. Prihlási sa preto na Linku smrti a je pripravený naplno žiť. Mladému Valentinovi, ktorý rozbieha svoju modelingovú kariéru, ani nenapadlo, že by mu mohli z linky zavolať. Práve sa presťahoval do New Yorku a svoj nový život chce odštartovať na párty. Orion a Valentino sa stretnú na Times Square, kde sa práve spúšťa Linka smrti, a okamžite pocítia hlboké spojenie. Telefonát im však zmení život navždy. Jeden z nich má v ten deň zomrieť, druhý nie. Nevedia, ako sa ich deň skončí, no jedno je isté – chcú ho prežiť spolu. (zdroj: anotácia, upravené)

„Linka smrti mi zaistí, že už nikdy neprešvihnem rozlúčku. Teda šancu rozlúčiť sa. Viem a v hĺbke duše cítim, že nemám veľa času. Kým môžem, musím ešte stihnúť veľa prvých a možno aj posledných chvíľ.“

Téma smrti sa stala ústredným motívom viacerých kníh amerického autora Adama Silveru – a to nielen v uvedenej sérii, ale rovnako aj v románoch History Is All You Left Me či More Happy Than Not. Jeho príbehy si ma získali svojou priamočiarosťou, realistickým vykreslením charakterov a emócií, no rovnako aj posolstvami, ktoré do svojich kníh vložil. Na konci umrú ako prví nie je žiadnou výnimkou a ak môžem knihu s odstupom času porovnať s prvým dielom tejto série, urobila na mňa ešte lepší dojem než jej predchodkyňa. A to je čo povedať!

Skutočnosť, že sa už pri čítaní anotácie dozviete, že kniha skončí tragédiou, značne ovplyvní váš čitateľský zážitok. Román obsahoval niekoľko krásnych momentov, ktoré sa mi podarilo prežiť s hlavnými postavami. Ich odhodlanie užívať si život naplno, dychtivosť a vášeň, ktorú vkladali do každej chvíle, sú slovami len ťažko opísateľné. Dám ruku do ohňa, že som nebol jediný z čitateľov, kto sa snažil oddialiť koniec príbehu a dúfal, že sa skončí inak, než si myslí. 

Na konci umrú ako prví zároveň sleduje viacero dejových línií, ktoré Adam Silvera rozpovedá z rozličných uhlov pohľadu. Tie nie sú rušivé – práve naopak, dotvárajú atmosféru a kontext celého príbehu. Okrajovo tiež spoznávame hlavných predstaviteľov prvého románu, ktorí sú v tomto čase ešte deťmi. Treba teda povedať, že mal autor všetko veľmi dobre premyslené a využil každú šancu, ktorá sa mu ponúkla. 

„Keď som naposledy opúšťal túto budovu, myslel som si, že sa môj život začína. Mal som toľko nádeje a roky snov, ktoré som si plánoval splniť. Teraz, keď otváram dvere, dúfam, že sa chystám prežiť ten najlepší posledný deň, aký môže Podenka mať.“

Nestáva sa mi často, že sa pri knihe rozplačem, no v prípade Na konci umrú ako prví som sa neovládol. Adam Silvera opäť posunul latku o úroveň vyššie a ja nemôžem jeho najnovší román hodnotiť inak než na výbornú. Keďže sa príbeh odohráva ešte skôr než Na konci obaja naozaj umrú, môžete sa do neho pustiť aj v prípade, ak ste prvú časť nečítali. Osobne však odporúčam prečítať si obe knižky, aby ste získali úplný kontext. A nezabudnite tiež na vreckovky, bez tých to asi pri románoch Adama Silveru nepôjde. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...