štvrtok, 17. novembra 2011

CARRIE RYAN - Les kostí (recenzia)

Les kostí pôsobí ako knižka veľmi útlo. Na začiatku určite upútajú vašu pozornosť červené okraje knihy, ktoré sa vidia iba málokde. Keď sa do knižky začítate, okolitý svet akoby zmizol a vy sa priamo prenesiete do príbehu Marry. Ak mám pravdu povedať kniha ma príjemne prekvapila.
  
Marry žije v uzavretej kolónii, kde sa svet riadi jednoduchými pravidlami Sesterstva. Obyvatelia kolónie sa nesmú približovať k plotu, za ktorým je Les kostí. Žijú v ňom znesvätení, ktorí uhryznutím premenia človeka na chodiacu mŕtvolu. Ľudia pomaly zabúdajú na minulosť, podaktorí už ani neveria, že kedysi existovala rozvinutá civilizácia, iní zasa žijú v presvedčení, že za Lesom kostí, v ktorom na nich číha nebezpečenstvo, už nič nie je. Iba nepatrná hŕstka si zachovala vieru v existenciu života za Lesom. Jedno ráno, počas týždňa zásnub a sobášov, je kolónia napadnutá znesvätenými a Mary nachádza jediné útočisko na zakázanom chodníku, ktorý vedie hlboko do Lesa kostí. Marry sa vydáva hľadať nový život, lepší svet, oceán.

Mary po smrti svojej matky prestáva veriť v Boha a nedobrovoľne vstupuje do Sesterstva. Spomína si na príbehy o oceáne, ktoré jej rozprávala mama. Ako členkou sesterstva navštevuje pacientov ubytovaných v katedrále. Spozná svoju životnú lásku Travisa. Sesterstvo jej však vybralo iného, Harryho. Spolu sa vydávajú na cestu za oceánom. Ona jediná verí, že existuje.

Mama mi často spomínala oceán. Rozprávala o mieste, na ktorom kam až oko dovidí nebolo nič okrem vody. Vody, čo sa neustále pohybovala, hnala sa k vám  a potom späť. Jedného dňa mi ukázala fotografiu, na ktorej moja pra-pra-prastará mama ako dieťa stojí v oceáne. Od tých čias uplynulo veľa času a fotografia už dávno skončila v ohni, ale pamätám si ju, vyblednutú a ošúchanú. Malé dievčatko obklopené ničotou. V dávnych príbehoch od mnohých maminých prastarých mám, ktoré mi rozprávala, znel oceán ako vietor v korunách stromov a ľudia sa po ňom preháňali.

Autorka si zvolila nezvyčajný štýl písania. Musím ale nadviazať na slovenský preklad, ktorý ma nemilo prekvapil. Na začiatku je mierne odfláknutý. Kniha pre čitateľa prináša dostatočnú dávku napätia. V prvej časti je ho trochu menej (autorka skôr uvádza čitateľa do deja), avšak všetko sa v druhej časti mení. Zo začiatku som do knihy veľké nádeje nedával. Nevedel som, ako si mám vysvetliť farebné okraje, a Sesterstvo vo mne tiež nevzbudzovalo najlepší dojem. Avšak môj názor sa po dočítaní knihy zmenil. Knižka sa mi páčila a som rád, že som ju dočítal do konca.

Moje hodnotenie:
  
Carrie Ryan týmto titulom zabodovala. Konečne prišlo niečo nové ako dlhý čas propagovaný Twilight a ďalšie upírske ságy. Nečudo, že sa stala hitom. Môžeme sa tešiť aj na druhé pokračovanie - The Dead-Tossed Wawes v preklade Pobrežie hrôzy (ako uvádza Slovart na zadnej strane obálky). Na Slovensku vo vydavateľstve Slovart vychádza v novembri 2011. V Amerike vyšla aj tretia časť s názvom The Dark and Hallow Places.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

Hľadáš niečo konkrétne?

O mne

Moja fotka

Mám 21 rokov a študujem žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Na to, aby ste ma spoznali lepšie, vám postačí začítať sa do mojich príspevkov, alebo ma kontaktovať v správe.

Kontaktujte ma

Partneri blogu

Sleduj pomocou bloglovin

Follow on Bloglovin

Následníci

Ďakujem Vám!

Stránka získala ocenenia Blog dizajn 2013 a 2014, takisto aj titul Ńuchal roka 2014. Ďakujem za podporu!

Archív blogu

Zobrazenia blogu

All rights reserved.
Copyright © Dominik Petriska 2017. Používa službu Blogger.