Preskočiť na hlavný obsah

Deborah Harkness - Príbeh čarodejnice (recenzia)


MÁGIA ZAKÁZANEJ LÁSKY 
MEDZI UPÍROM A ČARODEJNICOU V HLBINÁCH ČASU...

Vedkyňa Diana Bishopová si počas výskumu v oxfordskej Bodleianskej knižnici nevedomky vyžiada zakliaty alchymistický rukopis. Diana pochádza zo starobylého, významného čarodejníckeho rodu, no sama nechce mať nič spoločné s čarodejníctvom, zanevrela naň po smrti svojich rodičov. Preto po zbežnom nahliadnutí a pár poznámkach vráti knihu do skladu. Jej objav však spôsobí nebývalý rozruch vo svete bytostí a do knižnice sa nahrnie horda démonov, čarodejníc a upírov. Diana totiž náhodou natrafila na žiadaný, stáročia stratený poklad – a je jediná, ktorej sa podarilo prelomiť jeho zaklínadlo.

Hlavnou hrdinky tejto Young Adult novinky je tridsaťsedem ročná historička Diana Bishopová. Konečne je to dospelá žena a nie „usoplená, dospievajúca puberťáčka“, ktorá sama nevie, čo vlastne chce. Knižku som si vybral podľa lákavej anotácie a veľmi dobrých recenzii na Martinuse (deväť ľudí z deviatich dalo knihe navyššie hodnotenie). Taktiež som si prečítal ukážku z jednej knižnej stránky, ktorá ma rozhodne zaujala, a preto som neváhal, a knižku si kúpil.

Diana Bishopová vie, čo chce. Konečne prichádza kniha, s veľmi dobrou hlavnou postavou (to sa vidí len málo krát... nemotorná Bella, nerozhodná Ever, pojašená a vzdorovitá Darina, a ďalšie...). To by už snáď nebolo Young Adult, keby hlavná postava hneď na začiatku niečo „nespackala“ a dôsledky musela vyriešiť v druhej polovici knihy. Je zaujímavé pozorovať vzťah medzi Dianou a Matthewom. Prezradím len toľko, že im veľmi dlho trvalo, pokým si začnú tykať (profesionálny odstup na niekoľko stovkách strán).


Hneď na začiatku pochopíte, že autorka má výnimočne vyvinutý štýl písania i napriek tomu, že knižka je autorkinou prvotinou. Postupne sa ale v knihe začínajú objavovať nudné a siahodlhé opisy, odklony od hlavnej témy, ktoré deju nijak nepomôžu. Povedal by som, že autorka tým knihu len zbytočne predlžuje, akoby bola platená od napísaných strán. Pokojne mohla mať knižka o dve stovky strán menej. Knižku by som zhodnotil takto: začiatok veľmi dobrý, potom sto strán, ktoré čitateľovi nič obzvlášť neprinesú, zaujímavý stred a veľmi dobrý, prepracovaný koniec. Knižka je písaná v prvej osobne z pohľadu Diany; a v dvoch kapitolách v tretej osobe, keď autorka opisovala iný „svet“ ako ten Dianin.

Autorka vytvorila nový fantazijný svet, v ktorom mieša čarodejnice, upírov a iné fantastické bytosti. Takýto mišmaš sa niekomu môže pozdávať, avšak väčšinu čitateľov len viac zmätie. Miestami dej tak zamotávala, že som si niektoré pasáže musel prečítať viackrát. Obálka sa vydavateľstvu naozaj podarila (v tomto prípade nebol použitý pôvodný návrh, vydavateľstvo si vytvorilo svoj). Ku prekladu nemám výhrady, povedal by som, že bol tiež veľmi dobrý. Ako sme si u vydavateľstva IKAR už určite všimli, opäť skombinovalo tenké strany s extra malými písmenami, a tak knihu narvalo do pár centimetrov.

Knižku by som celkovo ohodnotil veľmi dobre aj napriek tomu, že ma niektoré pasáže unavovali a nudili, ale boli v nej aj také, ktoré ma naopak bavili. Veď pred sa len – je to autorkin debut a autorka má vážne potenciál. Knižka sa doposiaľ prekladá do viac ako tridsiatich piatich jazykov po celom svete a pritom vyšla len začiatkom tohto roka.
  
Moje hodnotenie:

Komentáre

  1. Si vystihol presne to čo mám na mysli. Mňa neskutočne štvali tie nudné vysvetľovačky, ktoré tam viedli poniektoré postavy a celkovo bola tá kniha veľmi dlhá, ale zasa to vyvážilo to, že ten príbeh bol veľmi pekný a autorka svojou prvou knihou mnohým zvesila sánku. Jej rečové schopnosti sú viac než dobré a som zvedavá na druhú časť

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mne sa knižka páčila a presne súhlasím s tým, čo si napísala... A druhé pokračovanie bude nevedno kedy, v Amerike ešte ani nevyšla a dátum vydania som tiež nenašiel...

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá