Preskočiť na hlavný obsah

Christopher Paolini – Brisingr

Prísahy... skúšky oddanosti... vzbura vrcholí... Len pred niekoľkými mesiacmi Eragon prvý raz vyslovil slovo brisingr, čo v starodávnom jazyku znamená oheň. Odvtedy sa naučil čarovať pomocou slov a musel bojovať celým svojím srdcom. Po obrovskej bitke na Horiacich pláňach proti Galbatorixovým vojakom len o vlások unikol smrti. Tým sa však dobrodružstvá Eragona a jeho dračice Zafiry neskočily, lebo mladý Jazdec je viazaný mnohými sľubmi, ktoré možno nebude môcť splniť. Eragon prisahal bratancovi Roranovi, že mu pomôže zachrániť jeho milovanú Katarinu z rúk kráľa Galbatorixa. Svoju oddanosť sľúbil aj iným. Vardeni zúfalo potrebujú jeho schopnosti a silu takisto ako elfovia a trpaslíci. Keď sa vzbúrencov zmocní nepokoj a zo všetkých strán hrozí nebezpečenstvo, Eragon sa musí rozhodnúť - a jeho rozhodnutia ho poženú cez celé Kráľovstvo a ešte ďalej a môžu viesť k veľkej obeti. Eragon predstavuje najväčšiu nádej na vyslobodenie krajiny spod krutej vlády. 

Christopher Paolini začal písať svoju fantasy sériu už v detstve. Jeho štýl sa postupne vyvíjal a zlepšoval, knižky obohatil o zložené súvetia a príbeh prepracoval. Spomínam si na moment, keď som dočítal Eragona. Moje pocity boli zmiešané. Môže napísať tak mladý spisovateľ ságu, ktorá zaujme čitateľov po celom svete a stane sa okamžitým bestsellerom? Paolini áno. Pri druhej časti som už prekvapený nebol. No vedel som, že Paolini je pán spisovateľ, ktorý si zaslúži obdiv. Ale tretí diel... Tak ten ma dojal. Skvelé, aj napriek chybám, ktoré vysvetlím nižšie. 

Knižke nechýba akcia, dobrodružstvo a v neposlednom rade emócie, na ktoré sme už pri tejto sérii zvyknutý (a tiež Zafirin nežný humor, viď ukážka). Už len jedna časť. Len jedna časť a príbeh sa uzavrie. Eragon už nie je malým chlapcom, tak, ako Zafira nie je mláďaťom. Obaja dospeli. Dospeli vďaka sebe navzájom. Paolini príbeh doplnil aj o ďalšie desiatky postáv. Myslím si však, že niektoré nové charaktery boli zbytočné a občas sa aj poriadne odklonil od hlavného motívu celej série. Niekoľko desiatok strán by som teda s radosťou vyškrtal. Na druhej strane – príbeh má veľmi veľa scén, ktoré autor dokonale prepracoval a patria medzi moje najobľúbenejšie z celej série. Posledná tretina knižky bola famózna. Premyslená a ešte dlho nezabudnuteľná. Autor tak príbeh posunul ďaleko nad ostatné časti.

Daj mi nejakú hádanku, aby som nezaspala. 
Dobre, povedal po chvíli. Som červený, modrý a žltý a mám všetky ostatné farby dúhy. Som dlhý aj krátky, tučný aj chudý a často odpočívam stočený. Pohltím stovku oviec a stále som hladný. Čo som? 
Drak, samozrejme, odpovedala bez váhania.
Nie, vlnený koberec. 
Pche!   

Musím sa pristaviť nad slovenským prekladom, ktorý ma pri čítaní často vyrušoval. Knižku prekladali dve prekladateľky, ktoré ma sklamali, pretože kniha mala množstvo preklepov. Na konci knihy (druhej dotlače Brisingra) nájdu čitatelia štvrtú kapitolu štvrtej časti ODJ, teda Inheritance. Kapitola je krátka a ponúka jedno veľké odhalenie, ktoré ma, musím sa priznať, poriadne prekvapilo. Ešte dlho som odhalenie vstrebával a len krútil hlavou. Ako som spomínal, koniec knihy má zásluhu na mojom hodnotení. Myslím, že tento diel bol i napriek niektorým pasážam najlepším a najprepracovanejším z celej série. Určite ho všetkým odporúčam. 

Štvrtá časť – Inheritance – vychádza 30.marca. Na koniec by som chcel poďakovať vydavateľstvu FRAGMENT za poskytnutie recenzného výtlačku. Knižku si môžete kúpiť TU.

Komentáre

  1. Pekná recenzia! Čítala som prvé tri diely už niekoľko ráz a všimla som si možno dejovú chybu. A tak by som sa chcela v tom utvrdiť či si myslím správne. V prvej časti Eragon sa písalo, že ak zomrie Dračí jazdec, zomrie aj jeho drak. V Brisingr však bolo naznačené, že to tak nie je. Je to len taký postreh; mne by taká chyba neprekážala. Aj tak je to fantastická séria a nedopustím na ňu!

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te