Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko (Jonathan Safran Foer)

Deväťročný Oskar Schell je nádejný vynálezca, hráč na tamburínu, šperkár a pacifista, zbiera fotografie a píše listy vedcom. Jeho otec zahynie 11. septembra 2001 počas teroristického útoku na World Trade Center v New Yorku. Oskar nájde v otcových veciach kľúč s nápisom „Black“, a tak si zaumieni pozhovárať sa s každým v meste, koho priezvisko znie rovnako. Dobrodružné hľadanie vedie chlapca cez celý New York, do nie tak dávnej minulosti, a zároveň sa stáva aj cestou jeho dospievania. 

Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko patrí medzi beletriu pre dospelých. Autor pre svoj príbeh zvolil za hlavnú postavu iba deväťročného hlavného hrdinu, mimoriadne nadaného Oskara. Oskar je výnimočný. Možno je malý vzrastom, no i napriek tomu sa zaujíma o viaceré vedné odbory, píše listy veľkým vedcom a jeho vzorom je vlastný otec. Verte, niektoré jeho myšlienky by sa neobjavili ani v hlavách podaktorých dospelákov. Vďaka pozitívnym ohlasom zo strany čitateľov, chlapčenskému hrdinovi a filmovému spracovaniu som od knižky očakával veľa. Jonathan Safran Foer zvolil pre svoju knižku na mňa až príliš zložitý štýl. Pôvodný námet bol vynikajúci, ale počas čítania som sa v spŕške inotajov strácal. 

Každé dieťa miluje svojich rodičov. No láska Oskara ku svojmu otcovi je ešte silnejšia než láska jeho rovesníkov. Oskar mal so svojim otcom výnimočný vzťah. Dokázali sa hodiny hrať, zabávať, ba učiť fyziku s pastelkami. Prežili spolu tie najlepšie roky. Otec, ktorý skoro v každom článku New York Times našiel nepresnú informáciu, chybu alebo zavádzajúci údaj (a tým bol pre svojho syna hrdinom), zomiera pri nešťastnej tragédii na "dvojičky". Oskar sa vydáva na dobrodružnú, nebezpečnú a miestami až nesplniteľnú cestu za pravdou. 

Hlavný príbeh skoro v každej kapitole dopĺňajú listy a ilustrácie. Práve listy tvoria veľkú časť knižky. Občas som sa v nich stratil, pretože autor prelínal viaceré generácie Oskarovej rodiny a viackrát ma siahodlhé opisy od čítania odradzovali. Na druhej strane, knižka obsahovala veľa pekných myšlienok a celkovo som si užíval skôr scény z pohľadu Oskara (najmä prvé stránky knižky, na ktorých nám autor Oskara ešte len predstavuje). Foer so svojim dielom experimentoval, vložil doň desiatky prázdnych strán a spomínané inotaje tvoria podstatnú časť diela. 

Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko zaujme skôr dospelých čitateľov. Popri čítaní vám umožní premýšľať a emotívne prežívať autorovo poňatie tragédie z 11.septembra, ktorá otriasla ľuďmi na celom svete. Ja som však od knižky očakával niečo viac a celú koncepciu príbehu si predstavoval inak. Ku knižke bol v roku 2011 natočený rovnomenný film v hlavnej úlohe s Thomasom Hornom a Tomom Hanksom. 

Hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu SLOVART. 
Knižku si môžete kúpiť TU.

Komentáre

  1. No tak toto vyzerá ako niečo čo sami bude páčiť. Ďakujem za typ.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ;) Potom som zvedavý na názor ;) Od autora existuje ešte Tree of Codes... :)

      Odstrániť
  2. Neznie to zle, ale ani ako úplne môj štýl.^^

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ak budeš mať čas, vyskúšaj :) môj šálok kávy to síce nebol, ale nebolo to zas ani niečo zlé :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...