Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Lokaj (Katarína Soyka)

Mladé dievča spoznáva v klube s názvom „Lokaj“ majiteľa-tajomného muža. Sprvu ho znechutene odmieta ako provokatéra a exhibicionistu, ktorý zarába na popularite vampirizmu medzi mládežou a kvôli zisku podnik maskuje ako upírsky fanklub. Keď jej tajomný neznámy neschádza z mysle, dôjde k záveru, že ju uriekol. Zájde za vedmou, aby sa dozvedela, či je niečo také vôbec možné a ako sa toho zbaviť. Hoci neverí na čarodejnice, postupne sa zaplieta do sietí temného sveta stríg, lovcov upírov a samotných nemŕtvych. Zamiluje sa do dobrého upíra, zvedie ju zlý upír a nakoniec sa pridá k lovcom, aby sa pomstila.

Lokaj je čerstvou fantasy novinkou na regáloch kníhkupectiev. Zaujímavosťou je, že autorka - Katarína Soyka - pochádza zo Slovenska a spomínaný Lokaj je jej druhým literárnym dielom. Luna je dievča, ktoré by si želal každý jeden rodič. Rodičom frfle, náročky sa prechádza popri Váhu, povestným miestom vrážd a zgrupovania sa upírov a... zamiluje sa do jedného z nich. Čo poviete, aj vy by ste ju chceli za dcéru, no nie? V prvom rade chválim Soyku za vytvorenie tohto charakteru. Luna knižku veľmi dobre osviežuje, možno niekomu bude liezť na nervy, no väčšina čitateľov si ju užije. 

Soyka sa z chýb z jej debutového románu Sklený vrch čiastočne poučila, no hlavná chyba, ktorou je absencia opisov, pretrváva i v Lokaji. Nájdete ich o niečo viac než v predošlej knihe, no stále to nie je pravé orechové. Pozitívne hodnotím výber zápletky, ktorá je v dnešnej dobe populárna a i to, že autorka upírov pojala po svojom, teda vyvrátila výmysly iných, zahraničných, autorov. Čitateľom je tým pádom predostrený príbeh so zaujímavou zápletkou a veľmi rýchlym spádom. Ako ďalšie pozitívne hodnotím kombináciu zahraničných mien (patriacich upírom) zasadených do slovenskej spoločnosti a domácich, slovenských mien. Naozaj udivujúce, čo sa autorke podarilo. Čo ak máme na Slovensku naozaj upírov, čo vy na to? 

Podobne ako aj Sklený vrch, aj Lokaj má pár hluchých miest, ktoré mohla autorka pokojne vyškrtnúť a rozšíriť škálu rozprávania a opisov. Naopak, scény, ktoré by si zaslúžili viac pozornosti, priestor nedostali. Čo je ale dobré, na svoje si prídu milovníci akcie, nepredvídateľného (keďže autorka je na zvraty doslova špecialista) a rýchlo-plynúceho príbehu. Sem-tam nájdete spomalenie v podobe romantiky a myslím, že väčšinu čitateľov koniec knižky poteší. Musím pochváliť výber obálky, ktorý dodáva knižke moderný šat.

Ak to zhrniem, Lokaj je príjemnou oddychovkou a pre svoje rozmery je ako stvorená na cesty. Soyka sa štylisticky stále posúva dopredu a ľudia, ktorým sa páčil jej debut Sklený vrch, si rozhodne prídu na svoje aj v Lokaji. Dielo bolo krstené pred necelým týždňom na festivale Istrocon v Bratislave, kde bol zároveň uvedený aj titul Šťastlivec (recenzovaný aj na blogu). 

Lokaj si môžete kúpiť napríklad TU.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu HYDRA

Komentáre

  1. Mne tie opisy absolútne nechýbali ani v tejto knihe ,ani v Sklenom vrchu. Možno práve preto sa mi páčia knihy od tejto autorky, lebo majú spád, vždy s atam niečo deje a nezdržuje opismi. A aspoň môžem zapojiť svoju fantáziu a predstaviť si všetko po svojom. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sto ľudí, sto chutí :) Ale máš pravdu, tí, čo ich nemajú extra v láske, sa potešia :)

      Odstrániť
  2. Vyzerá to naozaj dobre, určite by som si knižku rada prečítala 8)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. NO ja neviem, nikdy som nebola veľkým fanúšikom slovenskej fantasy, lebo to čo som doposiaľ prečítala, ma ani trochu neuchvátilo.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal.    "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred  ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v