Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Mesto kostí (Cassandra Clare)

Upíri, vlkolaci, bosoráci či 
Tieňolovci... Kto nás ochráni pred 
Pätnásťročná Clary Frayová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy – vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov?

Azda sa v našich končinách nenájde človek, ktorý ešte nepočul o sérii Nástroje smrteľníkov a knihe Mesto kostí, ktorá si medzi nami - knihomoľmi, získala skromný titul jedna z najlepších. Práve sa pýtam - nie náhodou najlepšia? A naozaj, Cassandra dokázala niečo neuveriteľné a jej dielo ide príkladom pre húfy ostatných autorov, ktorí ju len neúspešne kopírujú. Nepredvídateľná a strhujúca jazda. Žiadne zbytočnosti či umelé naťahovanie. I tak by sa dalo charakterizovať Mesto kostí. Skutočne, autorka vám od prvého slova až po poslednú stránku nedá vydýchnuť. 

Postavy sú kapitolou samou o sebe. Pani spisovateľka, keďže Cassandra si tento titul bezpochyby zaslúži, sa s ich vytvorením potrápila, no v konečnom dôsledku jej snaha rozhodne padla na úžitok. Clary má len pätnásť rokov a už sa stáva svedkom krutej vraždy. Nielen to - v okamihu dokonca spoznáva čudných ujkov a tetku, ktorí si hovoria Tieňolovci.  Predstavte si, že by ste sa ocitli na jej mieste. Vaša mama zo dna na deň zmizne, vy spoznáte ľudkov, ktorí s vami majú spoločné až podivuhodne veľa... a každým ďalším slovom, ktoré vyslovia, sa váš život len viac skomplikuje. V skutku lákavé, však? A tu sa príbeh Nástrojov smrteľníkov ešte len začína...

Jace - Tieňolovec so svojským spôsobom vyjadrovania - sa istotne stane vaším obľúbencom. Už-už sa ku Clary dostáva bližšie, že by si človek povedal..., a potom príde Cassandrin obľúbený prvok - zvrat, ktorý vás prinúti otvoriť ústa a hodnú chvíľu ich nezavrieť. Šmarili by ste jej niečo do hlavy? Nebojte sa, Mesto kostí rozpráva len zlomok z toho, čo má autorka v úmysle a všetko do seba postupom času zapadá. Koniec viacerým z nás nedá spávať. O čom hovorím však vedia len tí, ktorí knihu čítali.

Obálka, ach tá obálka. Videli ste ju už naživo? Ak nie, choďte zajtra mrknúť do kníhkupectva. Rozhodne toto zelené čudo neprehliadnete, pretože 3D verzia knihy vám doslova vyrazí dych. A nielen obálka stojí za povšimnutie. Pán prekladateľ, Otakar Kořínek, si za podarený preklad zaslúži môj obdiv. Nebojí sa používať slang mladých, nové výrazy a slová, s ktorými sa dospelí čitatelia ešte nemuseli ani stretnúť, no mladí nimi určite nepohrdnú. Práve naopak, knižku si ešte väčšmi užijú a obľúbia. Ak sa práve rozhodujete, či túto knihu kúpiť, ja som rozhodne za. Dielo Cassandry Clare ponúka svojim čitateľom istý vyšší level fantasy, ktorý ohúri masy čitateľov. Od vydania prvej časti sa mu to aj úspešne darí. 

Hodnotenie:


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart
Mesto kostí si môžete objednať TU

Komentáre

  1. Som zvedavá na ten slovenský preklad. Zatiaľ som to čítala iba po česky, ale knihu mám už doma. Aspoňže tá naša obálka vyzerá lepšie ako česká. Ten chalan na nej vyzerá ako nepodarok bojovníka z anime.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. rada by som si prečítala túto knihu 8)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal.    "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred  ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale