RECENZIA: Ľadové oči (Katrin Stehle)

Dobre zváž, komu budeš dôverovať. Mohol by to byť nesprávny človek...

Noc v Berlíne. Kira, ktorá sem prišla na školský výlet, zablúdila. V cudzom meste si pripadá stratená a zúfalá. Vtom sa odniekiaľ ako zázrakom vynorí mladík, ktorý jej pomôže. Gunnar pripadá Kire ako spriaznená duša, majú rovnaké pocity, rovnaké záľuby a názory. Zostanú v kontakte a píšu si mejly. Každý však skrýva nejaké tajomstvo, niekto malé, druhý temné a desivé. Príbeh, ktorý sa začal tak romanticky, sa postupne mení na skutočnú nočnú moru...

Sériu Zločin tvoria doposiaľ tri vydané knižky. Ľadové oči sú v poradí druhé, no s prvou časťou (Čiernym snehom) sa zhodujú pravdepodobne iba útlou hrúbkou. V čom vidím zásadný rozdiel? Rozhodne v kvalite diela. Ľadové oči boli o porovnanie horšie spracované a po všetkých stránkach vidím posun k horšiemu.

Motívom Ľadových očí je aktuálny problém. Mladí, ktorí uveria hocikomu, zverejnia svoje údaje na sociálnych sietiach a pritom nemyslia na nástrahy, ktoré na nich vo virtuálnom svete číhajú. Rovnako skončil aj románik Kiry - ktorá skočila Gunarovi rovno do paste a vyhrabať sa z nej už bolo nemožné. Kira bola ako postava neskutočne predvídateľná, jej správaniu a rozhodovaniu som až do konca neprišiel na chuť a ako hlavná hrdinka mi vôbec nesadla. Gunnara ani nespomínam, zastupoval síce zápornú stranu postáv, ale jeho charakter a celé jeho pôsobenie v knihe by som najradšej vyškrtal. Navyše obaja sa správali absurdne a to, čo rozprávali, som im vôbec neuveril.

Ľadové oči sú útla knižka. No to, že má dielo 160 strán, ešte neznamená, že nemôže byť kvalitou rovnocenné siahodlhým románom. V prípade tejto knihy mi však rozsah vyhovoval - pretože ak by bola kniha dlhšia, určite by ju viacerí vrátane mňa odložili ešte pred jej polovicou. Neviem, čím to je - už od samého začiatku na mňa pôsobila zvláštnou atmosférou a nech som sa do nej snažil akokoľvek začítať, nedarilo sa mi to. Kniha bola navyše rozdelená na tri časti, pričom číslovanie kapitol začínalo z nejakého dôvodu vždy od začiatku. Krátke kapitoly vo väčšine prípadov príbeh urýchľujú a vylepšujú, v tomto prípade mi to však prišlo v podstate zbytočné.

Keď som si odmyslel obe hlavné postavy, predsa len som našiel niečo, čo nebolo také zlé. Vedľajšie dejové línie a postavy boli vytvorené celkom zaujímavo a keď kazili príbeh tí hlavní, zvyšné charaktery to aspoň o kúsok vylepšovali.

Knihe nakoniec udeľujem 2 hviezdičky. K prečítaniu ma navnadila najmä vydarená obálka, ktorá sa mi nakoniec páčila oveľa viac než samotné vnútro. Autorka sa snažila poukázať na nástrahy dnešného virtuálneho sveta, prílišnej dôverčivosti ľuďom, ktorých sotva poznáme a možno keby dielo dostalo trochu iný ráz, kniha by sa čítala oveľa, oveľa lepšie. Ako oddychovku pod slnečník si ju však určite pribaľte. Veď aj ja som ju zhltol počas oddychovania na balkóne. Tretia časť série má názov Slzy anjela a vyšla prednedávnom.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Vydavateľstvu Fragment. Knihu si môžete kúpiť TU.