Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Kto je Mara Dyerová? (Michelle Hodkin)


Mara Dyerová vie, že sa nezbláznila. Dokáže zabíjať svojou mysľou a Noah zasa tou svojou liečiť. Mara vie aj to, že Jude nie je len halucinácia. Nedarí sa jej však presvedčiť rodičov a lekárov, že nepotrebuje psychiatra ani hospitalizáciu. Jediný, kto jej naozaj verí, je Noah. Mara má však oňho strach, je preňho nebezpečná – pri ich prvom bozku ho totiž takmer zabila. Spoločne však pátrajú po tom, ako Jude prežil zrútenie inštitútu na Rhode Islande a prečo vie o Mariných schopnostiach viac než ona sama... Druhé pokračovanie knihy Čo sa stalo Mare Dyerovej?

Ešte desivejšie a tajomnejšie
Pred viac ako polrokom sa ku nám dostala prvá časť série o Mare Dyerovej a keď si na čítanie spomeniem, nemôžem ju charakterizovať inak než šialenú. Taká táto séria jednoducho je - a ešte väčšmi to potvrdzuje jej druhá časť. Mara bude vykreslená za totálneho blázna a bude len na vás, či jej uveríte. Je to, čo tvrdí, pravda, alebo sa načisto pomiatla? Michelle Hodkin odviedla opäť bravúrnu prácu - či už po štylistickej alebo dejovej stránke. Nenapadá mi nič iné než: Klobúk dolu.

Prvotriedny blázon
Keď som knižku prvýkrát otvoril a snažil sa spomenúť si, ako sa predošlý diel skončil, rozpamätal som sa na ten obrovský zvrat, vďaka ktorému som autorku ešte niekoľko dní po dočítaní knižky nenávidel. Michelle si šokovanie svojich čitateľov bezpochyby užíva - a neodoprela si to ani pri pokračovaní série. A verte mi, že ani tentokrát vás nebude šetriť. Zatiaľ čo v prvej polovici je tu za blázna Mara, v druhej spraví bláznov aj z vás a príbeh uženie do takých rozmerov, že ho nebudete môcť pustiť z ruky. Márne som sa snažil predvídať, čo príde na ďalších stránkach, pretože autorka ma prekvapovala až do samého konca.

"Zatriasli mojou klietkou, aby zistili, či budem hrýzť. Keď ma vypustia, 
presvedčia sa, že mojou odpoveďou je áno."

Prepracovaná vo vnútri aj navonok
Štýl Michelle Hodkin sa oproti prvej časti mierne zmenil a je vidieť, že na sebe naozaj zapracovala. Rovnako sa vyvinuli aj hlavné postavy a už teraz som zvedavý na poslednú knihu trilógie. No netreba chváliť iba pani spisovateľku. Mara Dyerová opäť prichádza na pulty kníhkupectiev v elegantnom prevedení a ak vás zaujíma, či po prečítaní knižky na doskách uvidíte všetky vaše otlačky (ako tomu bolo pri prvej časti), poteším vás! Nič také sa tentokrát nekonalo a aspoň môj výtlačok ostal v pôvodnom, veľmi efektnom spracovaní.

Na tretí diel si počkáme... 
... pretože len v Amerike vychádza o pol roka, takže v slovenčine ho môžme očakávať približne o rok. Ale ako sa vraví, na dobré sa oplatí počkať, no nie? Ak patríte medzi tých, ktorí o sérii počujú po prvýkrát, určite vám ju môžem len a len odporúčať. No ak máte stále na výber, chvíľu si počkajte, aby ste potom - keď na vás Michelle Hodkin vyvalí svoje zakončenia kníh - nemuseli trhať vlasy, že vás čaká ešte jeden celý rok utrpenia a odpočítavania dní do vydania finále. Keby som mal svoje pocity z pokračovania zhrnúť do jednej vety, asi by som použil len jedno slovo. Geniálne. Také proste toto čítanie bolo...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 

Komentáre

  1. Ja by som si rozhodne chcela prečítať túto sériu, už iba naplánovať kedy začnem, lebo som dosť zasipaná knihami :D.. na poličke mám z jednej knižnice, z druhej knižnice, kúpené a neviem čo skôr. No mňa fakt zaujali tieto knihy a chcela by som sa do toho pustiť :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj ja mám toho niekedy veľa, ale tentokrát som si to na Vianoce rozplánoval tak, aby mi to pekne vyšlo :) Btw, určite si ju prečítaj :))

      Odstrániť
  2. Nooo ... ja som cely čas vedela že jej nešibe.. :D som važne jediná??? + tie Noahove ochranárske bariéry my prišli trochu divné :D ale inač užasná ...A ešte ku koncu ...hmmm... dufala som že to pôjde tou paranormalnou cestou..

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá