sobota, 15. februára 2014

RECENZIA: Deti búrky (Philippa Gregoryová)

Knižná séria Rád temnoty sa nedávno doplnila o svoju druhú časť, v ktorej na hlavných hrdinov opäť čakajú prekážky. Do mestečka prichádza dav detí a ich veliteľ tvrdí, že musia prejsť cez more, aby sa tak upokojili nepokoje. Najprv to vyzerá ako hlúposť, no more sa naozaj rozostúpi. Ako dopadnú Luca, Izolda a Ishraq? 

Prvá časť série Rád temnoty – Kacír a bosorka, ktorá sa na pultoch slovenských kníhkupectiev objavila pred približne rokom, zožala u mladých veľký úspech – a zapáčila sa najmä milovníkom historických fikcii a tým, ktorí majú radi jednoduché príbehy. Autorka Philippa Gregoryová sa v spisovateľskej brandži pohybuje už nejeden rok a na konte má desiatky diel – prevažne historických románov. Niektoré sa dokonca ocitli sfilmované na televíznych obrazovkách. Na Philippe si najviac vážim, že píše čitateľne a jasne, zápletka je odbremenená od siahodlhých opisov a na stránkach neraz nájdete peknú myšlienku

„Nepriateľom nie je človek, čo verí vo svojho Boha, nepriateľom je nevzdelanosť a ľudia, ktorí v nič neveria a na ničom im nezáleží.“

Dej je tentokrát zasadený do skorého novovekého Talianska a zameriava sa na biblické príbehy, ktoré autorka „mixuje“ s fikciou a mystikou. Philippa svojej fantázii nebránila a aj keď dielo pekne prepracovala, občas som mal pocit, že zachádza do absurdít, s ktorými by mohli mať niektorí čitatelia problém. Vytýkam jej teda uveriteľnosť celého námetu – odhliadnuc od toho, koľko diel pred Deťmi búrky prešli jej písacím strojom. Tak či tak sú Deti búrky kvalitným čítaním, ktoré je ako stvorené na studené večery. 

„Zrazu zbadali, ako sa na nich ženie obrovská vlna, začuli jej dunivú zúrivosť a pochopili, že voda sa oproti nim obrátila a teraz sa vracia závratnou rýchlosťou ako prívalová vlna.“

V knihe sa vyskytuje veľké množstvo postáv, no v pamäti mi utkveli najmä tie hlavné. Luca, pápežský vyšetrovateľ, sa v príbehu ukázal ako silný, ale veľmi emotívny hrdina. Autorka opäť vsadí na city a za niektoré repliky jej treba zložiť poklonu. Ishraq má s Lucom veľa spoločného. Je to žena, ktorá priam prekypuje odvážnosťou a viacerí čitatelia si ju práve vďaka tomu obľúbia. Celkovo majú postavy Detí búrky silné charaktery a Philippa ich vytvorila naozaj svedomito

„Stiahla si klobúk hlbšie do čela, zdvihla si golier kabátca, akoby pršalo, otočila sa a odišla od neho, hoci by oveľa radšej odišla s ním.“

Kacír a bosorka a rovnako aj Deti búrky disponujú prekrásnou vnútornou grafikou. Popri čítaní budete môcť natrafiť na rôzne mapky a ilustrácie, ktoré zaujímavo dopĺňajú celý dej. Mnohí čitatelia dozaista ocenia, že dej v knihe má veľmi rýchly spád a otvorené konce jednotlivých kapitol čítanie ešte urýchlia. Pozitívom je určite aj kvalitný slovenský preklad. Po Deťoch búrky a rovnako aj celej sérií Rádu temnoty by určite mali siahnuť milovníci historických románov a histórie ako takej. Philippa Gregory jednotlivé udalosti opisuje o svojom, no o to viac ma jej príbeh zaujal.

„Mal som byť Noemom, pomyslel si, mal som vedieť, že prichádza potopa, a pripraviť všetkým bezpečné útočisko.“

Publikované aj na blogabcknihy.sk | abcknihy.sk kúpiť Deti búrky

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

Hľadáš niečo konkrétne?

O mne

Moja fotka

Mám 21 rokov a študujem žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Na to, aby ste ma spoznali lepšie, vám postačí začítať sa do mojich príspevkov, alebo ma kontaktovať v správe.

Kontaktujte ma

Partneri blogu

Sleduj pomocou bloglovin

Follow on Bloglovin

Následníci

Ďakujem Vám!

Stránka získala ocenenia Blog dizajn 2013 a 2014, takisto aj titul Ńuchal roka 2014. Ďakujem za podporu!

Archív blogu

Zobrazenia blogu

All rights reserved.
Copyright © Dominik Petriska 2017. Používa službu Blogger.