RECENZIA: Všetka pravda, čo je vo mne (JulieBerry)

Všetka pravda, čo je vo mne je nezvyčajný príbeh. Nezvyčajný svojim prevedením, silnou emóciou, ktorú sebe nesie, a celkovo nápadom. Je to kniha, ktorá vypovedá o živote mladučkej Judith, stojacej pred ťažkým rozhodnutím. Otvoriť ústa, alebo navždy mlčať o tom, čo sa stalo? 

Stačilo mi prečítať si prvú stranu tejto knihy a vedel som, že sa bude diametrálne odlišovať od deväťdesiatich deviatich percent diel, ktoré som kedy čítal. Pýtate sa prečo? Autorka zvolila veľmi nezvyčajný štýl a knihu napísala v prítomnom čase, pričom sa mi po celý čas prihovárala. Veľa ľudí sa obáva vecí, ktoré sa výrazne odlišujú od starého a zaužívaného. Všetka pravda, čo je vo mne nie je bezchybné čítanie a je to cítiť z každej prevrátenej strany. No prečo nedať príbehu aspoň šancu? 

"Pamätáš sa, ako som ti vyhrabávala červíky, keď si mal dvanásť a ja som mala osem? Časom sa
                                              z teba stal muž a zo mňa sa odrazu stalo toto."

Judith vyrástla v Roswellskej osade, kde sa dodržiavajú prísne zákony. Pred štyrmi rokmi ona a jej najlepšia priateľka zmizli, ale späť sa vrátila iba Judith. Dnes žije ako duch vo vlastnom dome, no o svojom zmiznutí nesmie rozprávať. Mlčky zveruje svoje myšlienky a túžby Lucasovi, ktorého odjakživa miluje. Keď Roswellskú osadu napadnú nepriatelia, dlho strážené tajomstvo začína vychádzať najavo a je možné, že život Judith sa opäť navždy zmení.

"Cítim, ako sa môj smútok, moja ľútosť a hanba vytrácajú. Rozpaky sú preč, moje telo je prázdne. Tá prázdnota prináša neskutočnú úľavu."

Kniha mi po celý čas pripomínala Les kostí od Carrie Ryan, pretože aj toto dielo bolo svojim spôsobom iné a vymykalo sa obyčajom. Príbeh Judith je vyrozprávaný v stovke kratučkých kapitol, ktoré ho neustále posúvajú dopredu. To je výhodou v prípade strednej časti knihy, v ktorej sa toho veľa neudeje - a ak vám hlavná hrdinka nesadne, môžete mať s knihou problém. Dvestovku strán totiž poväčšine tvoria vnútorné pocity Judith. Celé rozprávanie adresuje Lucasovi, no pri čítaní máte pocit, ako by odkazy a myšlienky smerovala k vám. Všetka pravda, čo je vo mne nie je extra bohatá na postavy, a rovnako sa v nej ani nevyskytuje množstvo zvratov či napätia. Čítanie je teda vhodné vyslovene na oddych, v prípade, že máte chuť na niečo nové a neokukané. 

"Vzal mi hlas, aby ma zachránil. A ak mám zachrániť 

samu seba, musím si ho teraz zobrať späť."

Pozitívom môže byť čas, v ktorom sa príbeh odohráva - ten v tomto prípade nie je určený, takže každý čitateľ si môže vytvoriť svoju vlastnú predstavu. Podľa dobového oblečenia však možno predpokladať, že autorka príbeh zasadila do dávnej minulosti, s absenciou všetkých technológii, ktoré dnes ovládajú svet. Ak by som mal celú knihu zhodnotiť, najviac som si užil záver, kedy sa príbeh rozpohyboval a blížil k svojmu vrcholu. Z pomalého príbehu sa teda stala rýchla jazda - škoda, že len na posledných tridsiatich stranách. Tak či tak Všetka pravda, čo je vo mne stála za prečítanie. Rozhodne je to najčudnejšia kniha, akú som v poslednej dobe čítal.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Ikarus.sk. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese.