Preskočiť na hlavný obsah

Sarah Lotz: "Som nadšená, že moja kniha vyjde na Slovensku. Je to pre mňa česť."

Ak pozorne sledujete môj blog, mohli ste už počuť o Trojici, ktorá budúci týždeň zamieri do slovenských kníhkupectiev. Jej autorkou je Sarah Lotz a teším sa, že som s ňou mohol urobiť rozhovor. Sarah pochádza z Kapského mesta a Trojica je vo svete horúcou novinkou - vyšla iba pred dvoma mesiacmi. V slovenskom preklade ju vydá vydavateľstvo Ikar 22.júla

Trojica je príbeh o troch mladých ľuďoch, ktorí prežili havárie lietadiel. Kde ste našli inšpiráciu pre napísanie príbehu? 
Práve kvôli tomuto mám strach z lietania. Vždy som bola posadnutá leteckou dopravou. Kedykoľvek sa stane havária lietadla, vždy to ovplyvní verejnosť a ak haváriu niekto prežije, chaos v médiach ešte väčšmi stúpne (mohli sme to vidieť po nedávnej havárii malajzískej linky 370 na Ukrajine). Chcela som zachytiť, ako rýchlo sa dokáže rozšíriť strach a paranoja v rámci spoločnosti - najmä počas následkov ničivej udalosti v miere podobnej septembrovému útoku na dvojičky, a ako veľmi to ovplyvní politiku, spoločnosť a konšpiračné teórie. 

Vo vašej knihe nájdeme množstvo charakterov. Ktorú postavu ste mali najradšej a ktorú ste neznášali počas písania románu? 
Najlepšie sa mi písal Paul Caddock, britský opatrovník 6-ročnej Jess, jednej z detí, ktoré havárie prežili. Užila som si to, pretože bol skazený - písanie postavy, ktorá má chyby, je vo všeobecnosti oveľa zaujímavejšie než tvorba dobrých charakterov. Najťažšie sa mi písali vedecké časti - články a reporty o letoch. 

Bolo ťažké napísať román podobný Trojici? Muselo vám to zabrať množstvo času. 
Áno. Výskum mi trval skoro rok a pri mapovaní príbehu som musela byť naozaj opatrná. V knihe je veľa dejových línii a zmena jednej by mala dopad aj na ostatné. Bolo navyše ťažké udržať časovú líniu. Urobila som nemálo chýb. 

Tí, čo havárie prežili, sú deti - no príbeh určite deťom určený nie je. Komu by ste knihu odporúčili? 
Trojicu odporúčam každému, kto má sviežu myseľ. Myslím si, že štruktúra príbehu nemusí každému sadnúť, no dúfam, že čitatelia dajú Trojici šancu. 

Na Slovensku vaše knihy doposiaľ neboli publikované, takže čitatelia vás ešte nepoznajú. Čo by od knihy mali očakávať? 
Dúfam, že slovenskí čitatelia budú Trojicu považovať za niečo odlišné, prekvapivé a trochu strašidelné. Som nadšená, že moja kniha vyjde na Slovensku. Je to pre mňa česť. 

Trojica je pomerne nová kniha a vo svete bola publikovaná len pred dvoma mesiacmi. Pracujete v tejto chvíli na niečom novom? Povedzte nám o tom niečo viac. 
Práve som dopísala román, ktorý sa bude volať Day Four. Odohráva sa na výletnej lodi, ktorá uviazla v Mexickom zálive. Hoci nejde o pokračovanie Trojice, odpovedá na všetky otázky, ktoré by si čitatelia po prečítaní Trojice mohli položiť. 

Sarah Lotz sa rozhovoru veľmi potešila, dokonca mi po slovensky poďakovala. V nasledujúcich dňoch môžete očakávať aj recenziu, v ktorej vám poviem o knihe zas ja. Vidíme sa!

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te