Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Nebe je všude (Jandy Nelsonová)

Krehký a dojímavý príbeh o strate a živote, pocitoch bezmoci a lásky zároveň. Presne tak znie slogan na knihu o mladej dievčine, ktorá príde o svoju milovanú sestru. No čo ak je strata niečím, čo ju posunie vpred? Nebe je všude prichádza s príbehom, ktorý (skoro) každý vychvaľuje do nebies. 

Ak ste fanúšikom kníh a knižných blogov, bolo by veľmi čudné, keby ste ešte nepočuli o tej úžasnej knihe a neskutočne talentovanej Jandy Nelsonovej. Namotal som sa - prečo by aj nie. A hoci na Slovensku Nebe je všude ešte len vyjde, českí bratia si prišli na svoje už o pár mesiacov skôr. Síce takúto megapropagáciu zo strany vydavateľstiev nemám rád, pretože sa tak častokrát nevyhnem sklamaniu, tentokrát som jej podľahol. A to je pravdepodobne hlavný problém, prečo ma Nebe je všude nezaujalo do takej miery, ako by podľa tabuliek malo. Pre mňa bolo obyčajným, celkom príjemným oddychovým čítaním, ktoré by sa zaobišlo aj bez všetkého ruchu, ktorý sprevádzal jeho vydanie.

"Bez nej už nebudem, kým som bola. To, čo sa zo mňa stáva, nestojí za nič."

Lennie je dievča ako každé iné - miluje knihy a jej vášňou je klarinet. Bailey pre ňu bola všetkým: sestrou, oporou i najlepšou kamarátkou. Avšak až po jej smrti zistí, čo pre ňu naozaj znamenala. Život Lennie sa skomplikuje ako nikdy predtým - a aby toho nebolo málo, cestu jej skrížia dvaja odkundesi, ktorí sa snažia získať jej srdce. Zatiaľ čo by jej mali Joe a Toby pomôcť, vyzerá to tak, že situáciu ešte väčšmi sťažia. Mohlo by sa zdať, že tento obyčajný príbeh skončí ako sladká romanca, ktorej predchádzala tragická udalosť. Nie je to však úplne tak.

Výnimočnou knihu robili minimálne básne na začiatku každej kapitoly (alebo skôr zdrapy papiera), písané rukou a škrabopisom, s ktorého lúštením som mal často problém. Na druhej strane ale musím spomenúť štylistiku, od ktorej som čakal trochu viac. A rozhodne to nebude prekladom. Nebe je všude ma jednoducho nedokázalo pripútať tak, aby som sa od knihy nemohol odtrhnúť a neodkladal ju po každých dvoch-troch kapitolách. Avšak neberte to ako signál, že by ste si túto knihu nemali prečítať. Možno je výnimočná a iba ja som príliš náročný. Nemožno vyhovieť každému a práve to nás robí individuálnymi.

"Som bláznivo smutná a niekde hlboko vo vnútri chcem len jedno - lietať."

Určite som rád, že sa ku mne tento príbeh dostal. Jandy Nelsonová vytvorila zápletku precízne a s knižkou sa vyhrala - mne však vadil štýl, akým bol celý príbeh vyrozprávaný. Akoby v mojom prípade čítaniu chýbala chémia alebo určitá iskra, vďaka ktorej by som si knihu zamiloval. Rozhodne to ale nevzdám hneď po prvom autorkinom počine a dám šancu aj I'll Give You the Sun. Ako som už spomenul, Nebe je všude (po slovensky Nebo na dosah) vyjde aj v SK preklade - pravdepodobne v apríli. Kto si ho plánuje prečítať?

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. Knihu si možno zakúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

  1. Mňa nejako nezaujala. Ale od autorky mám práve rozčítanú I ll give you the sun a tá je zatiaľ fajn, uvidíme čo na ňu budem hovoriť na konci :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj ja si ju určite prečítam, takže tiež som zvedavý :) hádam to bude o kúsok lepšie :)

      Odstrániť
  2. Ahoj,
    zrovna som knihu dočítala a opäť sa s tvojím názorom zhodujem :DI'll give you the sun tiež si chcem tiež prečítať. Čo sa týka toho škrabopisu, niektoré tie "listy" som preskočila, ani som nemala energiu lúštiť, čo tam vlastne je napísané xD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som na I'll Give You the Sun zvedavý, no ale veď uvidím, ako sa to vyvinie :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)

Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme . Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov , s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu . Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro , ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí . Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene .  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť roz...

Povinné čítanie na školách alebo Toto nikdy neprečítam!

Poznáte to, keď vám učiteľka na slovenčine naváľa tony kníh, ktoré musíte prečítať ako povinné čítanie. Teda... ak sa mám priznať, v posledných rokoch to veru tony neboli. Mladí jednoducho nečítajú, a preto je zbytočné dávať im desiatky povinnej literatúry. Niektorí slovenčinári to pochopili, iní nehodlajú ustúpiť. No kde bude tá pravá príčina, prečo naši rovesníci nečítajú?  Keď si zaspomínam na hodiny literatúry v deviatom ročníku základnej školy, vždy sa mi na tvári vyčarí úsmev. Články, ktoré sme mali predpísané v učebniciach, totižto na smiech boli. Ešte si živo spomínam na banánové rybičky, ktoré urputne hľadajú dierky alebo faraónove guľky, vďaka ktorým sme mali na hodinách o zábavu postarané. Toľko dvozmyselných narážok sa len tak ľahko nevidí. No, samozrejme, čakali nás aj vážne články. Spoznali sme Adelu Ostroluckú a jar jej života a ešte pár jej historických rovesníkov. Narovinu, mával som problém so "vžitím sa" do prebiehajúceho príbehu, a tak môj pohľad v...