Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Druhá šanca (Michal Škombár)

Keď mi prišiel mail od Michala Škombára, povedal som si - prečo nie? Potešilo ma, že má záujem dostať svoje dielo do povedomia čitateľov. Potom som sa však do jeho správy začítal pozornejšie a pozrel si trailer ku knihe. Nechcem, aby táto recenzia vyznela ako ľútosť pre Miška, avšak autorov životný príbeh výrazne zmení váš postoj ku knihe. Má svalovú atrofiu a nemôže hýbať svojím telom. Aj napriek tomu sa nevzdal a napísal bezmála päťstostranovú knihu. Možno to vyznie ako klišé, ale ja by som v jeho stave nenapísal ani riadok. Práve preto ho obdivujem - navzdory tomu, že dielo nie je také kvalitné ako väčšina ostatných a možno má aj zopár chýb. Bezpochyby však ide o niečo výnimočné a čarovné a ak chcete vedieť viac, určite pokračujte v čítaní. 

Podobne ako autor knihy, aj hlavný hrdina románu trpí svalovou atrofiou. Mike dostane šancu na zmenu života - jeden jediný liek ho môže zachrániť, ale má to jeden háčik. Mike bude musieť opustiť svoju milovanú rodinu a stať sa členom vojenskej školy. Knihe výrazne pomohlo, že sa autor s hlavnou postavou dokázal stotožniť. Akoby písal sám o sebe, o svojich pocitoch, osude ako takom a akoby bol príbeh v knihe jeho veľkým snom, po ktorom tajne túži. Mike teda nabral na reálnosti a uveriteľnosti. 

"Najviac zo všetkého mi chýba moja rodina. Neznášam 
ten pocit, že s nimi už nič viac nezažijem. Niečo, na čo 
by som mohol neskôr s úsmevom spomínať." 

Na druhej strane však treba spomenúť, že štylistika autora nie je do takej miery vyvinutá, aby sa kniha čítala ľahko a plynulo. Osobne by som urobil zopár škrtov (najmä čo sa opisov týka, ktoré dokázali vyplniť celé strany bez jediného odseku), aby bol román plynulejší a ľahšie čitateľnejší. Keďže autor plánuje ďalšie dve časti, verím, že jeho odhodlanie ostane stále také silné ako doteraz a dokáže urobiť ešte väčšie pokroky. Je dôkazom toho, že ak človek naozaj chce, je schopný urobiť aj nemožné. Máš môj obdiv, Mišo! 

Najviac sa mi na knihe páčil jej nápad, ktorý ma prinútil si dielo prečítať. Postupom času, ako sa príbeh komplikoval, autorove rozprávanie miestami strácalo na reálnosti a náročnejší čitatelia môžu určité pasáže považovať za absurdné. Dôležité je, aby ste román neprecenili - a hoci ide o zaujímavý námet, netreba čakať príbeh, od ktorého sa nebudete môcť odtrhnúť. Druhá šanca je príjemné čítanie, avšak nebudem klamať, ak poviem, že je potrebné brať ohľad na množstvo nedostatkov, ktoré prináša. 

"Každý má v sebe niečo, čo by rád zmenil. Ale bez tej vlastnosti 
by ste to už neboli vy. Je to súčasť, vďaka ktorej sme 
od seba niečím odlišní. Výnimoční."


Určite neľutujem, že som si prečítal Druhú šancu. Už len kvôli Mišovi to nebol román ako všetky ostatné - a ak napriek všetkým chybám bolo cítiť, že autor do svojej knihy vložil celé svoje srdce. Myslím, že to sa cení najviac. Dúfam, že sa bude páčiť toto dielo aj vám - aj keď iba trochu.

Ďakujem autorovi za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te