Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Druhá šanca (Michal Škombár)

Keď mi prišiel mail od Michala Škombára, povedal som si - prečo nie? Potešilo ma, že má záujem dostať svoje dielo do povedomia čitateľov. Potom som sa však do jeho správy začítal pozornejšie a pozrel si trailer ku knihe. Nechcem, aby táto recenzia vyznela ako ľútosť pre Miška, avšak autorov životný príbeh výrazne zmení váš postoj ku knihe. Má svalovú atrofiu a nemôže hýbať svojím telom. Aj napriek tomu sa nevzdal a napísal bezmála päťstostranovú knihu. Možno to vyznie ako klišé, ale ja by som v jeho stave nenapísal ani riadok. Práve preto ho obdivujem - navzdory tomu, že dielo nie je také kvalitné ako väčšina ostatných a možno má aj zopár chýb. Bezpochyby však ide o niečo výnimočné a čarovné a ak chcete vedieť viac, určite pokračujte v čítaní. 

Podobne ako autor knihy, aj hlavný hrdina románu trpí svalovou atrofiou. Mike dostane šancu na zmenu života - jeden jediný liek ho môže zachrániť, ale má to jeden háčik. Mike bude musieť opustiť svoju milovanú rodinu a stať sa členom vojenskej školy. Knihe výrazne pomohlo, že sa autor s hlavnou postavou dokázal stotožniť. Akoby písal sám o sebe, o svojich pocitoch, osude ako takom a akoby bol príbeh v knihe jeho veľkým snom, po ktorom tajne túži. Mike teda nabral na reálnosti a uveriteľnosti. 

"Najviac zo všetkého mi chýba moja rodina. Neznášam 
ten pocit, že s nimi už nič viac nezažijem. Niečo, na čo 
by som mohol neskôr s úsmevom spomínať." 

Na druhej strane však treba spomenúť, že štylistika autora nie je do takej miery vyvinutá, aby sa kniha čítala ľahko a plynulo. Osobne by som urobil zopár škrtov (najmä čo sa opisov týka, ktoré dokázali vyplniť celé strany bez jediného odseku), aby bol román plynulejší a ľahšie čitateľnejší. Keďže autor plánuje ďalšie dve časti, verím, že jeho odhodlanie ostane stále také silné ako doteraz a dokáže urobiť ešte väčšie pokroky. Je dôkazom toho, že ak človek naozaj chce, je schopný urobiť aj nemožné. Máš môj obdiv, Mišo! 

Najviac sa mi na knihe páčil jej nápad, ktorý ma prinútil si dielo prečítať. Postupom času, ako sa príbeh komplikoval, autorove rozprávanie miestami strácalo na reálnosti a náročnejší čitatelia môžu určité pasáže považovať za absurdné. Dôležité je, aby ste román neprecenili - a hoci ide o zaujímavý námet, netreba čakať príbeh, od ktorého sa nebudete môcť odtrhnúť. Druhá šanca je príjemné čítanie, avšak nebudem klamať, ak poviem, že je potrebné brať ohľad na množstvo nedostatkov, ktoré prináša. 

"Každý má v sebe niečo, čo by rád zmenil. Ale bez tej vlastnosti 
by ste to už neboli vy. Je to súčasť, vďaka ktorej sme 
od seba niečím odlišní. Výnimoční."


Určite neľutujem, že som si prečítal Druhú šancu. Už len kvôli Mišovi to nebol román ako všetky ostatné - a ak napriek všetkým chybám bolo cítiť, že autor do svojej knihy vložil celé svoje srdce. Myslím, že to sa cení najviac. Dúfam, že sa bude páčiť toto dielo aj vám - aj keď iba trochu.

Ďakujem autorovi za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil ...