Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Šok z pádu (Nathan Filer)

Dielo Nathana Filera v čitateľoch vzbudilo širokú škálu emócií. Zatiaľ čo niektorí nad ním iba krútia hlavou, ostatní ho považujú za to najlepšie, s čím sa kedy stretli. Významná literárna cena Costa Book Award, ktorú Šok z pádu získal, však hovorí v prospech románu - a preto som sa rozhodol nazrieť do tohto príbehu aj ja. Čo si o ňom myslím? 

Pre Matta znamenal jeho brat Simon všetko. Potom však nečakane zomrel a u hlavnej postavy naplno prepukne schizofrénia. Simon sa svojmu bratovi prihovára aj po smrti - a stále ovplyvňuje život svojej rodiny. V prípade, že vám posledné vety pripadali tak trochu pritiahnuté za vlasy, knihu ste dokonale odhadli. Rozhodne v tomto prípade nepôjde o obyčajné čítanie. Práve naopak. Šok z pádu je výnimočné dielo - a hoci netvrdím, že mi zo spomínanej knihy spadla sánka, niečo podobné som nikdy v živote nečítal. Očakával som netradičný román, ktorý rozpráva o duševnej pliage (pretože iné pomenovanie si táto choroba nezaslúži) a ktorý možno bude iný od ostatných. Nathan Filer však vytvoril niečo, pri čom strácam slová - a čo nedokážem ani pomenovať. 

"Akoby každý z nás mal akúsi stenu, ktorá oddeľuje naše sny 
od reality, ale v tej mojej sú pukliny. Niekedy sa stena zrúti 
úplne. Práve vtedy prichádzajú nočné mory."
 
Poznáte ten pocit pri čítaní, keď sa vám zdá, že všetkému rozumiete a viete o všetkých súvislostiach v príbehu. Potom ale príde moment, ktorý vás zhodí z pomyselnej stoličky a vy odrazu neviete, kde ste sa ocitli. Presne to sa mi stalo pri čítaní daného románu. Akoby jeho názov doslovne vyjadroval to, čo sa odohrávalo v mojej hlave pri listovaní stránok. Príbeh je písaný chaotickým spôsobom a neraz som mal pocit, že ani samotný autor nevie, čo chce vlastne povedať. Zároveň však vytvára atmosféru nedopovedaného, tajomného a tým dokonale opisuje hlavnú postavu. Ani on totiž nevie, čo je správne - a čo sa v skutočnosti deje. A hoci je to bizarný spôsob, túži, aby ste sa stali súčasťou príbehu a pochopili to, čo sa vlastne pochopiť nedá. 

Filer popritom využíva všetky ďalšie spôsoby, len aby ste sa do príbehu dostatočne vžili. Ukazuje vám záznamy, ktoré verne kopírujú tie od psychiatrov, zasväcuje vás informáciami, ktoré by nemali byť vypovedané - no v skutočnosti sa iba snaží vytvoriť vám v hlave zmätok. Možno budete mať v danej chvíli chuť knihu odložiť a nikdy sa ku nej nevrátiť. A možno bude práve toto dielo tým, ktoré vám otvorí oči - a ktoré vám dá príležitosť vnímať svet naokolo iným spôsobom. Moje pocity z tohto čítania sú však veľmi neurčité a sám neviem, čo si mám o príbehu myslieť. Som si ale istý tým, že si túto knihu po čase opäť prečítam. 

"Kreslenie je spôsob, ako sa dostať niekam inam."

Šok z pádu dokáže byť v určitých momentoch naozaj šokujúci - a síce to nie je kniha pre každého, mal by si ju prečítať ten, kto túži zistiť niečo viac o ľudskej mysli, a tom, ako veľmi dokáže duševná porucha alebo strata blízkeho ovplyvniť náš život. Nathan Filer pre mňa v tejto chvíli ostáva nepochopeným autorom - avšak som si istý, že o pár rokov budem jeho dielo vnímať úplne inak. Ak som vás presvedčil o tom, že si knihu chcete prečítať, váš ďalší krok by mal smerovať na túto adresu. Verím, že to nebudete ľutovať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem kníhkupectvu PreŠkoly.sk

Komentáre

  1. Ja som tú knihu začala čítať a odložila som ju do poličky. Toho chaosu na mňa bolo veľa. Po tvojej recenzii mám pocit, že ju znova vyberiem. Neviem prečo, ale mám pocit, že toto nebude posledný krát čo ju budem čítať.
    Pekná recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Všem klukům, které jsem milovala (J.Han)

Zatiaľ čo v Čechách vyšlo Jenny Hanovej už viacero kníh, pre slovenských čitateľov je viac-menej neznáma. Mnohí ju však spoznajú vďaka knihe  Všem klukům, které jsem milovala , ktorá len prednedávnom vyšla vo vydavateľstve CooBoo. Čo si o tejto letnej oddychovke myslím ja?  V lete len málokto siahne po zložitom čítaní a väčšina z nás obľubuje v tomto období skôr oddychové knihy.   Všem klukům, které jsem milovala je jednou z nich - a síce získala od čitateľov rozporuplné reakcie , väčšiu skupinu tvoria čitatelia, ktorých jej príbeh chytil za srdce . Hlavnou postavou románu je mladá Lara , ktorá si podobne ako všetky jej rovesníčky prešla mnohými láskami . Nikdy však danému chlapcovi nedala najavo, čo k nemu cíti a ľahšie pre ňu bolo vložiť všetky emócie do listov , ktoré ale nikdy nenašli svojho adresáta. No čo sa stane v prípade, keď Larine listy zmiznú a prečítajú si ich ľudia, ktorým boli adresované?  Hneď na začiatku chcem spomenúť, že od knihy...

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...