Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Vodopád (Lauren Kate)

Slovenskí čitatelia poznajú Lauren Kateovú hlavne ako autorku série Padlí anjeli, ktorá si získala srdcia dospievajúcich čitateľov po celom svete. Atlantída má potenciál byť rovnako úspešná. Čo si myslím o jej druhom pokračovaní?

Atlantída opäť ožíva aj so svojím krutým kráľom Atlasom. Len Eureka ho môže zastaviť, no najprv sa musí naučiť, ako proti nemu bojovať. Tajomný Nositeľ rodu, zaľúbený do Eureky, sľúbil, že jej pomôže nájsť Solóna, ktorý sa skrýva. Ten by jej mohol poradiť, ako poraziť zlovestného Atlasa. Eureka musí čeliť nielen posmechu a útokom miestnych obyvateľov, ale aj nečakaným odhaleniam o sebe. Ako bude pokračovať jej príbeh? To sa dozviete vo Vodopáde, ktorý je druhým dielom fantasy série Atlantída

Slza bola úplne prvou knihou, ktorú som od danej autorky čítal. Práve preto som predtým nevedel, akým štýlom sú písané jej diela a čo by som od nich mal očakávať. Spomínaný príbeh ma však príjemne prekvapil - svojou inakosťou a pomerne zaujímavou štylistikou. Kateová navyše dokáže veľmi dobre vykresliť prostredie príbehu a dotvoriť jeho atmosféru, čo je veľkým plusom. Druhé pokračovanie je ale od toho prvého odlišné. Autorka vsadila na svoju fantáziu a hoci väčšina čitateľov tvrdí, že to s ňou až prehnala, bolo vidieť, že sa v písaní trochu posunula dopredu.

"Vďaka láske sa ľudia stávajú lepšími."

Treba ale povedať, že nie každý fanúšik tento progres uvíta a mnohí nebudú vývojom príbehu práve nadšení. Z hodnotenia čitateľov možno taktiež usudzovať, že ich väčšmi zaujala práve prvá časť. Ale tak to už s druhými dielmi býva. V pokračovaní sa stretávame s množstvom nových postáv, dejová línia je ešte prepletenejšia než v predošlej časti a určite musím spomenúť fakt, že sa Kateová s jednotlivými postavami naozaj vyhrala. Na druhej strane ale príbehu mohla dodať viac dynamiky a odbremeniť ho od hluchých miest.

Na Vodopád sme si v slovenskom preklade počkali skoro rok a ťažko povedať, či kniha splnila moje očakávania. Na jednej strane som sa potešil tomu, že autorka vytvorila opäť niečo nové a v príbehu nebola rovnaká atmosféra ako naposledy; na tej druhej som mal na niektorých miestach pocit, že som na daný príbeh pristarý. Práve preto by som sériu Atlantída odporučil skôr vašej mladšej sestre, ktorú uchvátili Padlí anjeli či príbehy s mýtickou tematikou. Keďže vyšiel Vodopád v angličtine len prednedávnom, zatiaľ nie sú bližšie informácie o záverečnej časti tejto trilógie. Určite vás budem o všetkom informovať! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete kúpiť na tejto adrese

Komentáre

  1. Ja som sa do toho práve pustila, ale zatiaľ mám zmiešané dojmy. Spravila som dobrú kravinu, že som si prečítala zopár recenzií na GR, keďže sa mi nezdalo nízke hodnotenie knihy, no neviem, či sa mám obávať, alebo sa tešiť.
    A zase s tými "prekliatymi" druhými časťami nemôžem tak úplne súhlasiť. Pretože nie každé pokračovanie je zlé. Ja som mala dokonca pri niektorých príbehoch pocit, že dvojka je oveľa lepšia. Napríklad pri takom TID určite. :D Ale tak Táto autorka má asi na pokračovania smolu. Pri sérií Pád som sa zasekla v druhej časti. Dúfam, že teraz to nedopadne rovnako.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. máš pravdu, že nie každé, ale väčšina s ktorými som sa v trilógiách stretol, na tom bola horšie než predošlý diel. :) Som zvedavý, čo prinesie záver série, avšak myslím, že pokým vyjde v origináli a potom na Slovensku, tak aj zabudneme, že nejaká Atlantída dakedy existovala.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...