Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Vodopád (Lauren Kate)

Slovenskí čitatelia poznajú Lauren Kateovú hlavne ako autorku série Padlí anjeli, ktorá si získala srdcia dospievajúcich čitateľov po celom svete. Atlantída má potenciál byť rovnako úspešná. Čo si myslím o jej druhom pokračovaní?

Atlantída opäť ožíva aj so svojím krutým kráľom Atlasom. Len Eureka ho môže zastaviť, no najprv sa musí naučiť, ako proti nemu bojovať. Tajomný Nositeľ rodu, zaľúbený do Eureky, sľúbil, že jej pomôže nájsť Solóna, ktorý sa skrýva. Ten by jej mohol poradiť, ako poraziť zlovestného Atlasa. Eureka musí čeliť nielen posmechu a útokom miestnych obyvateľov, ale aj nečakaným odhaleniam o sebe. Ako bude pokračovať jej príbeh? To sa dozviete vo Vodopáde, ktorý je druhým dielom fantasy série Atlantída

Slza bola úplne prvou knihou, ktorú som od danej autorky čítal. Práve preto som predtým nevedel, akým štýlom sú písané jej diela a čo by som od nich mal očakávať. Spomínaný príbeh ma však príjemne prekvapil - svojou inakosťou a pomerne zaujímavou štylistikou. Kateová navyše dokáže veľmi dobre vykresliť prostredie príbehu a dotvoriť jeho atmosféru, čo je veľkým plusom. Druhé pokračovanie je ale od toho prvého odlišné. Autorka vsadila na svoju fantáziu a hoci väčšina čitateľov tvrdí, že to s ňou až prehnala, bolo vidieť, že sa v písaní trochu posunula dopredu.

"Vďaka láske sa ľudia stávajú lepšími."

Treba ale povedať, že nie každý fanúšik tento progres uvíta a mnohí nebudú vývojom príbehu práve nadšení. Z hodnotenia čitateľov možno taktiež usudzovať, že ich väčšmi zaujala práve prvá časť. Ale tak to už s druhými dielmi býva. V pokračovaní sa stretávame s množstvom nových postáv, dejová línia je ešte prepletenejšia než v predošlej časti a určite musím spomenúť fakt, že sa Kateová s jednotlivými postavami naozaj vyhrala. Na druhej strane ale príbehu mohla dodať viac dynamiky a odbremeniť ho od hluchých miest.

Na Vodopád sme si v slovenskom preklade počkali skoro rok a ťažko povedať, či kniha splnila moje očakávania. Na jednej strane som sa potešil tomu, že autorka vytvorila opäť niečo nové a v príbehu nebola rovnaká atmosféra ako naposledy; na tej druhej som mal na niektorých miestach pocit, že som na daný príbeh pristarý. Práve preto by som sériu Atlantída odporučil skôr vašej mladšej sestre, ktorú uchvátili Padlí anjeli či príbehy s mýtickou tematikou. Keďže vyšiel Vodopád v angličtine len prednedávnom, zatiaľ nie sú bližšie informácie o záverečnej časti tejto trilógie. Určite vás budem o všetkom informovať! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete kúpiť na tejto adrese

Komentáre

  1. Ja som sa do toho práve pustila, ale zatiaľ mám zmiešané dojmy. Spravila som dobrú kravinu, že som si prečítala zopár recenzií na GR, keďže sa mi nezdalo nízke hodnotenie knihy, no neviem, či sa mám obávať, alebo sa tešiť.
    A zase s tými "prekliatymi" druhými časťami nemôžem tak úplne súhlasiť. Pretože nie každé pokračovanie je zlé. Ja som mala dokonca pri niektorých príbehoch pocit, že dvojka je oveľa lepšia. Napríklad pri takom TID určite. :D Ale tak Táto autorka má asi na pokračovania smolu. Pri sérií Pád som sa zasekla v druhej časti. Dúfam, že teraz to nedopadne rovnako.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. máš pravdu, že nie každé, ale väčšina s ktorými som sa v trilógiách stretol, na tom bola horšie než predošlý diel. :) Som zvedavý, čo prinesie záver série, avšak myslím, že pokým vyjde v origináli a potom na Slovensku, tak aj zabudneme, že nejaká Atlantída dakedy existovala.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj sekunda môže všetko zmeniť | recenzia knihy Posledné, čo v živote urobila (Gregg Olsen)

Niektoré knihy začnete čítať a ihneď viete, čo od nich  môžete očakávať . Predostrú vám skupinu postáv,  vzťahy medzi nimi , a zároveň aj konflikt, ktorý sa stane námetom pre spracovanie románu. V prípade knihy  Posledné, čo v život urobila , som ale taký pocit nemal. Autor začal rozprávanie príbehu  retrospektívne , a ja som vhupol do  absolútneho neznáma . Hoci som ničomu nerozumel, pokračoval som ďalej – a s odstupom času som za to veľmi rád.  S menom Gregga Olsena som sa v minulosti už stretol. Síce som od neho žiadnu knihu nečítal, je autorom dvojdielnej série Prázdna rakva (Závisť a Zrada), ktorá dávnejšie vyšla v slovenskom preklade . Hoci v prípade menovanej série išlo skôr o žáner young adult , rozšírený medzi mladými čitateľmi, román Posledné, čo v živote urobila , do tejto kategórie zaradiť nemožno. Jeho anotácia ma však zaujala už v prvom momente, a preto som nad prečítaním neváhal ani sekundu.  Do mestečka na brehu rieky Deschutes sa húfne  sťahujú mladí ľudi

RECENZIA: Na koho to slovo padne (M. J. Arlidge)

Meno vyšetrovateľky Helen Graceovej je známe azda každému milovníkovi detektívnych príbehov. Po prvýkrát sa objavilo v diele Jeden musí z kola von , ktoré vyšlo v slovenskom preklade minulý rok. Teraz vychádza ďalšia kniha obľúbeného anglického spisovateľa M.J. Arlidgea s názvom Na koho to slovo padne . Čo si o nej myslím ja? Keď v pochybnej mestskej štvrti nájdu zohavené telo muža stredného veku, vyšetrovateľka Helen Graceová tuší, že to nebude posledná obeť . Prečo však šťastne ženatý muž zavítal uprostred noci do neslávne známej štvrte prostitútok? A čím si zaslúžil, že jeho srdce doručili manželke domov ? Médiá začnú hovoriť o návrate Jacka Rozparovača , ktorý však poľuje na mužov, čo vedú dvojaký život. Cez deň vzorní otcovia a manželia, v noci klienti s pochybnými chúťkami. Helen sa nestihne ani spamätať z posledného prípadu a už musí čeliť ďalšej hrozbe , pri ktorej do poslednej chvíle nie je jasné, kto je korisť a kto dravec . "Na okamih prestala čmárať a vzápä

Spomienka na detstvo | recenzia knihy Tajomný les (Sandra Dieckmann)

Kto by si nepamätal čítanie ilustrovaných knižiek na dobrú noc? Mne osobne robili spoločnosť celé detstvo, či už tie vlastné alebo vypožičané z knižnice. Zo všetkých najradšej som mal knihy so zvieratkami. Obľúbené obrázky som si totiž prekresľoval na papier a hral sa na malého ilustrátora. Detstvo by bez obrázkových knižiek nebolo detstvom – preto som sa po dvadsiatich rokoch rozhodol do tohto sveta na malú chvíľu vrátiť. A poviem vám, ani trochu to neľutujem. :-)  „Na okraji rozľahlého lesa sa brieždi. Pomedzi košaté stromy presvitá slnko, začína sa nový deň. Zvieratká sa zobudili, veď treba preskúmať všetko navôkol! Srnky chrúmu šťavnatú trávu, líšťatá sa medzi sebou roztopašne klbčia a včely usilovne nosia peľ do úľa. Ani bobry nezaháľajú, hrádza sa sama nepostaví! A ktože sa skrýva v kríkoch za dubom? Odhalíš tajomstvá lesa, skôr než sa zotmie? Nádherne ilustrovaný sprievodca priblíži každodenný život zvieratiek z lesa a očarí menších i väčších čitateľov.“  (zdroj: anotácia kni