Preskočiť na hlavný obsah

Labyrint bol iba začiatok. Čo čaká Flekárov teraz? | Zhorenisko (ukážka)

Práve dnes vyšiel v slovenskom preklade druhý diel série Labyrint s podtitulom Zhorenisko. Osud Flekárov sa každým dňom komplikuje a už teraz je jasné, že útek z Labyrintu im slobodu nepriniesol. Kam budú smerovať ich nasledujúce kroky? Aj to sa dozviete v pokračovaní knihy The Maze Runner, ktorá sa zároveň stala filmovou senzáciou. 

Prvý diel spomínanej série vyšiel v slovenčine len pred mesiacom, no i za taký krátky čas si dokázal nájsť priazeň milovníkov fantasy literatúry. V súvislosti s premiérou Zhoreniska, ktorá bude na Slovensku 17.septembra, pripravilo vydavateľstvo Ikar aj preklad druhej knihy. Tú v tejto chvíli už pozorne čítam a onedlho sa môžete tešiť na jej recenziu. Hoci viacerí čitatelia považujú prvý diel za prepracovanejší, aj Zhorenisko určite stojí za prečítanie. James Dashner odpovedá na otázky, ktoré ste si mohli počas čítania prvej knihy položiť a dejová línia príbehu smeruje do napätého finále

Flekári sa stretávajú s mužom, ktorý výzorom pripomína potkana, a dozvedajú sa, že testovanie vstupuje do druhej fázy. Ich úlohou je za dva týždne prejsť cez najhorúcejšiu časť sveta – Zhorenisko. Thomasova priateľka Teresa navyše záhadne zmizne a Flekári sa musia v tejto chvíli spoľahnúť iba na seba. Nijaká pomoc totiž nepríde a trestom za zlyhanie je smrť. Či sa im to podarí, však budete musieť zistiť sami. Už teraz si ale môžete prečítať krátku ukážku, ktorá je voľne dostupná na webe vydavateľstva Ikar.

Komentáre

  1. Ja som ako prvý videla film, takže do kníh som sa ešte nepustila a asi ani tak skoro nepustím. Minimálne dovtedy, kým nepozriem všetky časti.
    Už sa fakt teším do kina na dvojku :D:D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá