Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Listy do neba (Ava Dellairová)

V súčasnosti je veľmi ťažké vytvoriť príbeh, ktorý prinesie niečo nové a zároveň sa tak odlíši od všetkých ostatných. Mnohí autori sa preto rozhodli zariskovať a zatiaľ čo to niektorí z nich neraz slušne prepískli, ostatným sa risk vyplatil. Ani Listy do neba nie sú úplne obyčajnou knihou, na ktorú by ste bežne narazili v kníhkupectve. Čo si o nej myslím ja? 

Na dielo Listy do neba som sa pomerne dlho tešil. Hoci som poriadne nevedel, o čom spomínaná kniha je, padla mi do oka jej obálka, ktorá je vernou kópiou vydania v angličtine. Vyvolala vo mne neurčitý dojem - a presne tak na mňa pôsobila aj anotácia príbehu. S odstupom času môžem potvrdiť, že sú Listy do neba naozaj netradičným počinom, ktorý mnohí čitatelia prirovnávajú k Charlieho malým tajomstvám. Aj tie mali, podobne ako táto kniha, takmer rovnakú štruktúru príbehu, pretože obe diela pozostávali z listov. Líšia sa len ich adresátom - keďže Listy do neba sú písané rôznym ľuďom, zatiaľ čo Stephen Chbosky sa vo svojej knihe obracia iba na čitateľa, ktorému Charlie s dôverou rozpráva svoj príbeh. 

"Kiežby som zničila všetky nepekné spomienky a všetko zlé v sebe.
 A možno je to vplyv zamilovanosti. Život, človek, chvíľa, všetko, 
čo si chce človek ponechať, zostane s ním až do večnosti." 

Hneď na úvod chcem povedať, že Listy do neba nie sú svetoborným dielom. Pravdepodobne ani nezmenia pohľad väčšiny čitateľov na svet a nie každý si ich čítanie naplno užije, pretože sa vždy nájde niekto, koho nezaujme netradičná štylistika, ktorou je príbeh písaný. Chcem však už na začiatku spomenúť hlboké myšlienky, ktoré v sebe táto kniha skrýva. Je pravdou, že som od Listov do neba očakával o štipku viac, ale práve vďaka pekným myšlienkam neľutujem, že som sa do čítania tejto knihy pustil. Pretože nikdy neviete, čo si z diela odnesiete. Niekedy je to myšlienka, ktorá vás donúti premýšľať nad určitými vecami, inokedy zas posolstvo, ktoré ovplyvní váš život. 

Musím sa priznať, že som si Laurel počas čítania obľúbil. Nebola úplne tradičnou hrdinkou a síce mala aj svoje nedostatky, jej charakter mi sadol. Určite ale treba povedať, že v knihe nie je venovaný veľký priestor vykresleniu charakterových čŕt a postáv ako takých. Práve kvôli forme diela môže spočiatku na čitateľa pôsobiť príbeh mätúco, avšak som si istý, že s odstupom času vám začne všetko dávať väčší zmysel. Síce som sa obával, ako Dellairová knihu ukončí, záver nemohla vymyslieť lepšie. Práve ten ma zaujal najväčšmi, keďže uprostred románu som našiel nejedno hluché miesto. Dej je totiž postavený iba na listoch adresovaných známym osobnostiam - či už Kurtovi Cobainovi, Amy Winehouse, Jimovi Morrisovi a ďalším. Práve tieto osoby sú niekým, komu môže Laurel dôverovať a vyrozprávať im úplne všetko.

"Myšlienky mi v hlave vírili a tvrdo ma zasiahli. Je preč. Snažila
 som sa nevnímať realitu, ale tak na mňa doľahla, že 
som sa nedokázala nadýchnuť." 

Listy do neba sú príjemným oddychovým čítaním. Síce nie sú knihou pre každého, mal by po nej siahnuť ten, kto hľadá niečo netradičné - príbeh plný emócii, nekonvenčnosti a užije si ho každý, kto si zamiloval film The Perks of Being a Wallflower (alebo knižnú predlohu, ktorá už bola vyššie spomenutá). Ako som sa už zmienil, nie všetko bolo také, ako som si predstavoval, no tak to už neraz býva. Azda budete patriť medzi tých, ktorí si knihu naplno užijú a nájdete v nej kúsok seba. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete zakúpiť na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te