Život mladého dievčaťa menom Ema sa radikálne zmení, keď je jedného dňa unesená mužom menom Seduktor. Ten zobrazuje postavu Pokušiteľa (padlého anjela), takzvaného Zvodcu hriešnikov, ktorý sa snaží svoje obete zviesť na hriech a potom ich zabiť. Túto prácu vykonáva na základe dohody, ktorú uzavrel pred dávnymi rokmi. Zapredal vlastnú dušu za slobodu. Môže ju získať späť len v prípade, že splní podmienky, ktorým sa zaviazal. K jeho vytúženej slobode mu chýba zabiť len poslednú obeť, Emu, no zistí niečo, čo ho donúti ten čin prehodnotiť. V danom momente dohoda, ktorú uzavrel pred mnohými rokmi, padá a z neho, z lovca, sa stáva lovená zver. Teraz je to on, kto musí v sebe nájsť silu bojovať proti nepriateľom, aby získal späť svoju dušu. Ocitá sa na rázcestí dvoch ciest netušiac, ktorá je tá správna. Cíti sa ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane stojí túžba po vlastnej duši, na druhej smäd po pomste. Rozohrá veľmi nebezpečnú hru. Dokáže však rozoznať, čo je pravda a čo hra zradcov?

"Kde je, dočerta, ten hnusný zásah osudu, keď ho človek nutne potrebuje? Vždy sa stalo niečo, čo zmenilo jeho plány. Prečo sa niečo nedialo aj teraz? Vedel prečo. Pretože každý raz musí pykať za svoje chyby."

Dobre si spomínam na časy, keď som bol s Veronikou Kmeťovou, spoluautorkou knihy Seduktor, každý deň v kontakte. Keď so mnou zdieľala svoje pocity z písania, keď sa so mnou delila o každú novú kapitolu a ja som ju stále zaplavoval otázkami, ale aj konštruktívnou kritikou. Dnes už má spolu s Renátou Kosmályovou na konte druhú knihu. Bol som veľmi zvedavý, ako bude Seduktorov príbeh pokračovať, pretože baby sú jednými z mála slovenských autoriek, ktorých knihy sa mi zapáčili. S odstupom času ale musím povedať, že ma prvý diel tejto dilógie zaujal o niečo viac. Pravdepodobne to bolo úvodnými kapitolami, ktoré na mňa urobili naozaj dobrý dojem, a takisto mi aj Seduktor v tejto knihe ako hrdina sadol. V Hre zradcov na mňa ale pôsobil trochu inak. Nevravím, že mi vadil, no myslím, že v prvej knihe mal väčšie čaro.