Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Seduktor 2: Hra zradcov (Sofia Vitalle)

Život mladého dievčaťa menom Ema sa radikálne zmení, keď je jedného dňa unesená mužom menom Seduktor. Ten zobrazuje postavu Pokušiteľa (padlého anjela), takzvaného Zvodcu hriešnikov, ktorý sa snaží svoje obete zviesť na hriech a potom ich zabiť. Túto prácu vykonáva na základe dohody, ktorú uzavrel pred dávnymi rokmi. Zapredal vlastnú dušu za slobodu. Môže ju získať späť len v prípade, že splní podmienky, ktorým sa zaviazal. K jeho vytúženej slobode mu chýba zabiť len poslednú obeť, Emu, no zistí niečo, čo ho donúti ten čin prehodnotiť. V danom momente dohoda, ktorú uzavrel pred mnohými rokmi, padá a z neho, z lovca, sa stáva lovená zver. Teraz je to on, kto musí v sebe nájsť silu bojovať proti nepriateľom, aby získal späť svoju dušu. Ocitá sa na rázcestí dvoch ciest netušiac, ktorá je tá správna. Cíti sa ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane stojí túžba po vlastnej duši, na druhej smäd po pomste. Rozohrá veľmi nebezpečnú hru. Dokáže však rozoznať, čo je pravda a čo hra zradcov?

"Kde je, dočerta, ten hnusný zásah osudu, keď ho človek nutne potrebuje? Vždy sa stalo niečo, čo zmenilo jeho plány. Prečo sa niečo nedialo aj teraz? Vedel prečo. Pretože každý raz musí pykať za svoje chyby."

Dobre si spomínam na časy, keď som bol s Veronikou Kmeťovou, spoluautorkou knihy Seduktor, každý deň v kontakte. Keď so mnou zdieľala svoje pocity z písania, keď sa so mnou delila o každú novú kapitolu a ja som ju stále zaplavoval otázkami, ale aj konštruktívnou kritikou. Dnes už má spolu s Renátou Kosmályovou na konte druhú knihu. Bol som veľmi zvedavý, ako bude Seduktorov príbeh pokračovať, pretože baby sú jednými z mála slovenských autoriek, ktorých knihy sa mi zapáčili. S odstupom času ale musím povedať, že ma prvý diel tejto dilógie zaujal o niečo viac. Pravdepodobne to bolo úvodnými kapitolami, ktoré na mňa urobili naozaj dobrý dojem, a takisto mi aj Seduktor v tejto knihe ako hrdina sadol. V Hre zradcov na mňa ale pôsobil trochu inak. Nevravím, že mi vadil, no myslím, že v prvej knihe mal väčšie čaro.

"Cítil, ako sa niečo ťažké a neopísateľné uvoľňuje v jeho vnútri. Bolo príliš skoro, aby to mohol pomenovať. Ale jedno vedel. Neujde predtým." 

Bolo vidieť, že autorky majú za sebou napísaných už niekoľko stoviek strán. Paradoxne ma ale zaujal viac štýl prvej knihy. Hra zradcov na mňa miestami pôsobila nerealisticky, no možno to bolo spôsobené tým, že príliš neobľubujem knihy s veľkým množstvom fantazijnych prvkov. Preto je moje hodnotenie subjektívne a je vysoko pravdepodobné, že sa väčšine čitateľov bude viac páčiť práve druhý diel. Treba ale povedať, že sa autorky pridržiavali motívu z prvej knihy a druhý diel čitateľovi nepriniesol veľa nových informácií. Pravdepodobne hlavným problémom tejto knihy bola jej pútavosť. Síce som sa k Seduktorovi rád vracal, nikdy som nedokázal prečítať naraz viac než päťdesiat strán. Autorky si ma nezískali do takej miery, aby som sa od čítania nedokázal odtrhnúť. 

"...potreboval jej dôveru. Vedel, že výraz v jej očiach 
si bude pamätať do konca života." 

Tak či onak, oba diely tejto dilógie boli pre mňa príjemným oddychovým čítaním, od ktorého ale netreba očakávať dychberúce momenty. To ale neznamená, že by mali dievčatá s písaním prestať. Už teraz môžem povedať, že sa budem tešiť, kedy baby vydajú ďalší príbeh, ktorý si rád prečítam. Kiežby na Slovensku bolo viac autorov, ktorí našli záľubu v písaní a aj po odmietnutí vydavateľstvom sa nevzdávajú a idú si za svojím snom. :-) Seduktor dozaista nebude knihou roka, no rozhodne stojí za prečítanie!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorkám Veronike Kmeťovej a Renáte Kosmályovej. Seduktora 2: Hru zradcov si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

Knižné moletky

Vo svete to už raz tak chodí. Niekto má rád také, ktoré "je za čo chytiť ", iný si zas potrpí na krásu a ladné krivky . Nikdy nie je však možné vyhovieť každému. Teraz si možno vravíte, že mi úplne preskočilo - no týchto pár viet možno aplikovať aj na knižky - a ich hrúbku , ktorá vo viacerých prípadoch vie navodiť alebo naopak odradiť čitateľov od ich prečítania.  Taký pubertiak si povie, že keď má určitá kniha z povinného čítania 500 strán , tak ju čítať nebude (nie že by sme čítali aj tenšie knihy z povinnej literatúry - ale o tom inokedy). Iní zas tvrdia, že keď si za čítanie poriadne zaplatia, chcú čo najviac . Napríklad moja babka. Keď sa na to pozrieme z tej opačnej strany, treba sa zhodnúť s príslovím Kvantita sa nerovná kvalite . Platí to v prípade kníh? Určite! Síce môže mať tá ktorá kniha počet strán blížiaci sa k tisícu, no hravo a s prehľadom ju môže predbehnúť ujo, ktorému na vyjadrenie zlatej pravdy stačí aj dvestovka listov papiera. Samozrejme - česť v...