Minulosť každého raz dostihne. Presne tak znie slogan horúcej novinky vydavateľstva Ikar, ktorá sa pred pár dňami dostala na slovenský trh. Nespomínam túto knihu len tak náhodou, pretože práve dnes som sa prelúskal na poslednú stránku spomínaného príbehu. Musím sa priznať, že hoci som to spočiatku nečakal, príjemne ma prekvapil. Kniha ma totiž do seba vtiahla už v prvej kapitole a bolo vidieť, že M. L. Kellyová s davom autorov rozhodne nejde. Už len nápad tohto kvázi detektívneho románu nie je úplne tradičný. Bežný smrteľník si totiž nenájde pri poobedňajšej káve v oblasti krčných stavcov malého kamoša, ktorým je náboj zo strelnej zbrane. Možno trochu preháňam, no hlavná hrdinka knihy s príznačným názvom vo svojom tele náboj naozaj má. Caroline ale vôbec netuší, ako sa tam náboj dostal. A keď požiada rodičov o vysvetlenie, s prekvapením zistí, že je adoptovaná a jej biologických rodičov zastrelili, keď bola ešte malá. Jedna šokujúca informácia strieda druhú a vyrovnať sa s tým, čo sa Caroline dozvedá, vôbec nie je jednoduché. No ženie ju cieľ, ktorý je dôležitejší než všetko ostatné - odhaliť pravdu o smrti svojich rodičov. Pátranie po minulosti ale neraz prináša tajomstvá, o ktorých by sme sa najradšej nikdy nedozvedeli...
Priznávam, že sa Náboj žánrovo odlišuje od kníh, ktorým sa zvyčajne venujem. Po prečítaní románu však musím povedať, že ma toto dielo zaujalo. A hoci nechcem veľa prezrádzať, pretože všetky moje pocity si budete môcť prečítať v pripravovanej recenzii, nedá mi nespomenúť štýl, ktorý autorka pri písaní svojej knihy zvolila. Od prvej kapitoly sa prihovárala svojim čitateľom a priznám sa, že mi tento spôsob rozprávania sadol. Mary Louise Kellyová totiž nie je len takou obyčajnou autorkou. Keď som ju kontaktoval s prosbou o rozhovor, ktorý si - dúfam - budete môcť čoskoro prečítať, dozvedel som sa množstvo informácii o jej živote.
Okrem písania kníh totiž autorka dve desaťročia cestovala po svete ako reportérka a zväčša pokrývala oblasť Blízkeho východu. Zaujímala najmä o vojny a terorizmus a som si istý, že práve skúsenosti z tohto obdobia výrazne ovplyvnili jej tvorbu. Ako však v jednom rozhovore prezradila, práca reportéra dá naozaj zabrať - aspoň čo sa času týka. Ale samozrejme, kto chce, čas si nájde. Práve preto si uschovala všetky svoje zápisky. Poslednú kapitolu svojho debutového románu Anonymous Sources dokonca prepísala 47-krát! A ako sama hovorí, bol to neopísateľný pocit držať nakoniec knihu vo vlastných rukách a obdivovať jej obálku.
Keďže nechcem, aby tento článok ostal len pri rečiach, o chvíľku si budete môcť vypočuť ukážku z románu Náboj. Len pripomeniem, že už o pár dní môžete na blogu očakávať recenziu. Ak si však knihu chcete kúpiť už teraz, môžete tak urobiť na tejto adrese. A teraz spomínaná ukážka, ktorú číta Lucia Vráblicová. Pekné počúvanie! :-)
Komentáre
Zverejnenie komentára