Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Náboj (Mary Louise Kellyová)

Vraví sa, že je lepšie o niektorých tajomstvách nevedieť. Minimálne o takých, ktoré otrasú vašim životom a mihnutím oka akoby sa celý svet prevrátil naruby. Život profesorky francúzskej literatúry Caroline Cashionovej bol doposiaľ úplne obyčajný. Odrazu však pocíti bolesti v zápästí a lekárska prognóza vôbec nie je príjemná. Príčinou bolestí je náboj, ktorý má v oblasti krčných stavcov. Caroline sa naraz dozvedá pravdu o svojej minulosti - že ľudia, ktorých celý život považovala za rodičov, nimi v skutočnosti nie sú a že bola pred desiatkami rokov adoptovaná. Ako anotácia tejto knihy tvrdí, psychotriler Náboj sa vám dostane pod kožu, ovládne vašu myseľ i fantáziu a donúti vás rozmýšľať nad mnohými nezvyčajnými vecami. S odstupom času musím s týmito slovami súhlasiť, keďže som si čítanie Náboja už od samotného začiatku užíval. Žasol nad spôsobom, akým autorka tejto knihy vkladala slová do viet. Hoci som to spočiatku vôbec nečakal, kniha z pera Mary L. Kellyovej ma veľmi príjemne prekvapila... Ale pekne poporiadku.

"Trvá len okamih, kým náboj pretne vzduch a pripraví človeka o život. Len okamih a spôsobí taký žiaľ. Puknuté srdce sa nedá napraviť, už nikdy nie je také, aké bolo."

Veľkým pozitívom tejto knihy boli jej prvé kapitoly, v ktorých sa autorka prostredníctvom hlavnej hrdinky Caroline prihovárala svojim čitateľom. Osobnejší rozmer románu týmto spôsobom upútal moju pozornosť. Okrem príjemného štýlu písania zvolila pre knihu veľmi dobrý námet, ktorý sa v knihách často nevidí. Práve to ma prinútilo ešte väčšmi o príbehu rozmýšľať a snažiť sa o vyriešenie záhady. Páčilo sa mi, že bola kniha písaná jednoducho, a aj napriek tomu, že sa väčšinou sústreďujem na iný žáner literatúry, ma dokázala zaujať a udržať v strehu. Ďalším pozitívom bola aj absencia hluchých miest. V knihe sa jednoducho neustále niečo dialo a za to má u mňa autorka veľký plus

Zatiaľ čo prvá polovica knihy sa sústreďovala skôr na vykreslenie súvislostí, v tej druhej príbeh vygradoval a smeroval k rozuzleniu. Musím sa však priznať, že ma zaujala skôr prvá polovica. Práve na tej si podľa môjho názoru autorka dala viac záležať a aj keď sa mi páčili aj záverečné kapitoly, viac sa jej vydaril začiatok. Treba ale povedať, že príbeh odbremenila od zbytočne dlhých opisov, preto sa nemusíte báť, že by vás čakalo množstvo strán bez jedinej priamej reči. Autorka sa navyše okrem hlavného motívu sústreďuje aj na iné témy, akými sú medziľudské vzťahy či porozumenie v rodine. Ako dokáže človeka zmeniť jediná nepravdivá informácia? Ako sa zachová k tým, ktorí ho celý život klamali? Som presvedčený o tom, že toto dielo svojou šírkou zaujme viaceré skupiny čitateľov

"Rozbehla som sa. Bežala som, až ma pálilo v pľúcach, nohy akoby mi horeli. Bola som vydesená, ani raz som nezastala, neobzrela som sa. Vysvitlo, že som utekala celý život. Akurát som to nevedela."

Ako som už neraz povedal, Náboj ma veľmi príjemne prekvapil a odporučil by som ho najmä tým, ktorí majú chuť na netradičné dielo, pri ktorom budú nútení premýšľať nad súvislosťami v príbehu. Román navyše nevyznieva príliš zložito, takže by som ho odporúčal jednak mladým, no takisto aj dospelým čitateľom. Myslím si totiž, že každému má čo ponúknuť. Ostáva mi len dúfať, že tak, ako zaujal mňa, zaujme aj vás. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného e-booku ďakujem vydavateľstvu IKAR. Kniha je dostupná na TU

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...