Preskočiť na hlavný obsah

Ani tie najtemnejšie tajomstvá nemožno navždy pochovať | Tichý výkrik (Angela Marsonsová)

Takto pred týždňom sa do slovenských kníhkupectiev dostala kniha Tichý výkrik, ktorá pochádza z pera anglickej autorky Angely Marsonovej. Pre autorku bolo spomínané dielo debutom, no i napriek tomu si vo svete vyslúžilo pozitívne reakcie a niekoľko týždňov sa držalo na popredných priečkach predajnosti.

Keďže mám knihu už prečítanú, môžem povedať, že príčinou úspechu je dozaista strhujúca zápletka a pútavý štýl, ktorý autorka zvolila pri písaní svojho románu. Ide o motív násilia, ktorý je v súčasnosti naozaj aktuálny. Na začiatku tohto príbehu stojí päť ľudí okolo hrobu a nad telom nevinnej obete uzavrú temnú dohodu – nikto sa nikdy nesmie nič dozvedieť. Lenže o desať rokov je brutálne zavraždená prvá žena z tejto pätice, po nej nasleduje ďalší člen a tretí unikne smrti iba o vlások. Počet zavraždených však stále pribúda. Vyšetrovaním týchto krvavých zločinov je poverená detektívka Kim Stonová, ktorá sleduje a preveruje všetky stopy a je rozhodnutá šialeného vraha zastaviť skôr, ako udrie znova.

Veľkým pozitívom tejto knihy sú aj pomerne krátke kapitoly, ktoré dej príbehu posúvajú rýchlo dopredu. Autorka čitateľa nezaťažuje zbytočnými opismi a román nedisponuje prvkami, ktoré by zniesli iba silné nátury. Nemusíte sa preto báť, že by ste čítanie knihy nezvládli. Práve naopak, vďaka svojej aktuálnosti môže osloviť širšiu skupinu čitateľov, nie iba tých, ktorí milujú krimi príbehy. Viac mojich postrehov a dojmov ale nájdete v pripravovanej recenzii. Už teraz si však môžete vypočuť krátku ukážku, ktorú číta Zuzana Jurigová Kapráliková. Prajem pekné počúvanie! :-)

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...
5 komentárov
Pokračovať v čítaní »

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...
1 komentár
Pokračovať v čítaní »

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...
Zverejnenie komentára
Pokračovať v čítaní »