RECENZIA: Tichý výkrik (Angela Marsonová)

Záhadné a násilné vraždy, zdanlivo nesúvisiace okolnosti, tiene minulosti... Presne tak sa začína anotácia knihy Tichý výkrik, ktorá pochádza z pera britskej autorky Angely Marsonovej. Spomínaná kniha vo svete zožala množstvo významných úspechov a zároveň si držala niekoľko mesiacov popredné miesta v predajnosti. Keďže anotácia príbehu znela zaujímavo a kniha vyšla pred pár dňami v slovenskom preklade, nemohol som si ju nechať ujsť. A hoci sú ohlasy čitateľov prevažne pozitívne, niektoré recenzie tvrdia presný opak. Čo si o románe myslím ja? 

Hneď na úvod musím povedať, že si autorka pre svoju knihu vybrala pomerne zaujímavú a netradičnú tému. Na začiatku príbehu stojí päť ľudí okolo plytkého hrobu a nad telom nevinnej obete uzavrú temnú dohodu – nikto sa nikdy nesmie nič dozvedieť. Lenže o desať rokov je brutálne zavraždená prvá žena z tejto pätice a po nej nasledujú ďalšie úmrtia. Vyšetrovaním je poverená detektívka Kim Stonová, ktorá sleduje a preveruje všetky stopy. Hoci sa tento prípad spočiatku javí ako neriešiteľný, postupne začínajú jednotlivé dieliky skladačky do seba zapadať. 

Síce som spočiatku nevedel, čo mám od knihy očakávať, pretože autorka potrebovala niekoľko desiatok strán na rozpísanie sa, nakoniec sa z nej vykľul naozaj zaujímavý krimi príbeh. Za hlavnú prednosť Tichého výkriku považujem krátke kapitoly, ktoré neustále posúvali príbeh dopredu a ktoré ma nútili čítať ďalej. Takisto je to aj netradičný štýl, ktorý autorka zvolila pri písaní spomínanej knihy. Práve vďaka nemu vo mne Tichý výkrik zanechal zvláštny dojem. Neraz som sa totiž pristihol pri rozmýšľaní nad páchateľom chladnokrvných zločinov a snažil som sa nájsť spojitosti medzi jednotlivými obeťami. Musím sa ale priznať, že som sa v dejovej línii niekoľkokrát zamotal a z času na čas sa mi stalo, že som nevedel prepojiť súvislosti, ktoré sa v knihe stali. Musel som sa preto vrátiť späť, čo môže niektorým čitateľom mierne prekážať. 

"Na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo: aby dobrí ľudia nerobili nič."

Aj napriek tomu, že je štýl Angely Marsonovej zaujímavý a jej dielo sa číta pomerne rýchlo a plynulo, musím súhlasiť s niektorými kritikmi, ktorým prišli postupy detektívky Stonovej nezvyčajné. V podobnej problematike sa síce často nepohybujem, no z predošlých kníh viem, že mohla autorka predsa len zvoliť trochu iný prístup, ktorý by na čitateľov pôsobil reálnejším dojmom. Ďalší nedostatok vidím v hlavnej postave, ktorú mohla autorka vykresliť detailnejšie. Niet totiž nad precízne vymyslený román, v ktorom si zamilujete nielen príbeh, ktorý sa v knihe odohráva, ale aj samotného detektíva. Ako príklad môžem uviesť Sebastiana Bergmana z kníh Temné tajomstvá a Učeň, ktorý môže byť vzorom pre všetky ďalšie krimi romány. 

Tichý výkrik je zaujímavým krimi počinom britskej autorky Angely Marsonovej. Ako som už spomínal, kniha má zopár nedostatkov, ktoré budú prekážať najmä náročnejším čitateľom. Pre bežných fanúšikov mrazivých príbehov môže byť kniha veľmi príjemným čítaním, ktoré vám spríjemní voľné letné dni. Na záver by som ešte rád povedal, že druhé pokračovanie tejto krimi série vyjde v slovenskom preklade už v decembri. Ostáva nám len dúfať, že sa autorka zo svojich drobných chýb poučí a že bude druhá časť štvordielnej série o niečo lepšia. Ja sa na ňu už teraz teším... Prajem pekné čítanie! :-)