Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Tichý výkrik (Angela Marsonová)

Záhadné a násilné vraždy, zdanlivo nesúvisiace okolnosti, tiene minulosti... Presne tak sa začína anotácia knihy Tichý výkrik, ktorá pochádza z pera britskej autorky Angely Marsonovej. Spomínaná kniha vo svete zožala množstvo významných úspechov a zároveň si držala niekoľko mesiacov popredné miesta v predajnosti. Keďže anotácia príbehu znela zaujímavo a kniha vyšla pred pár dňami v slovenskom preklade, nemohol som si ju nechať ujsť. A hoci sú ohlasy čitateľov prevažne pozitívne, niektoré recenzie tvrdia presný opak. Čo si o románe myslím ja

Hneď na úvod musím povedať, že si autorka pre svoju knihu vybrala pomerne zaujímavú a netradičnú tému. Na začiatku príbehu stojí päť ľudí okolo plytkého hrobu a nad telom nevinnej obete uzavrú temnú dohodu – nikto sa nikdy nesmie nič dozvedieť. Lenže o desať rokov je brutálne zavraždená prvá žena z tejto pätice a po nej nasledujú ďalšie úmrtia. Vyšetrovaním je poverená detektívka Kim Stonová, ktorá sleduje a preveruje všetky stopy. Hoci sa tento prípad spočiatku javí ako neriešiteľný, postupne začínajú jednotlivé dieliky skladačky do seba zapadať

Síce som spočiatku nevedel, čo mám od knihy očakávať, pretože autorka potrebovala niekoľko desiatok strán na rozpísanie sa, nakoniec sa z nej vykľul naozaj zaujímavý krimi príbeh. Za hlavnú prednosť Tichého výkriku považujem krátke kapitoly, ktoré neustále posúvali príbeh dopredu a ktoré ma nútili čítať ďalej. Takisto je to aj netradičný štýl, ktorý autorka zvolila pri písaní spomínanej knihy. Práve vďaka nemu vo mne Tichý výkrik zanechal zvláštny dojem. Neraz som sa totiž pristihol pri rozmýšľaní nad páchateľom chladnokrvných zločinov a snažil som sa nájsť spojitosti medzi jednotlivými obeťami. Musím sa ale priznať, že som sa v dejovej línii niekoľkokrát zamotal a z času na čas sa mi stalo, že som nevedel prepojiť súvislosti, ktoré sa v knihe stali. Musel som sa preto vrátiť späť, čo môže niektorým čitateľom mierne prekážať. 

"Na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo: aby dobrí ľudia nerobili nič."

Aj napriek tomu, že je štýl Angely Marsonovej zaujímavý a jej dielo sa číta pomerne rýchlo a plynulo, musím súhlasiť s niektorými kritikmi, ktorým prišli postupy detektívky Stonovej nezvyčajné. V podobnej problematike sa síce často nepohybujem, no z predošlých kníh viem, že mohla autorka predsa len zvoliť trochu iný prístup, ktorý by na čitateľov pôsobil reálnejším dojmom. Ďalší nedostatok vidím v hlavnej postave, ktorú mohla autorka vykresliť detailnejšie. Niet totiž nad precízne vymyslený román, v ktorom si zamilujete nielen príbeh, ktorý sa v knihe odohráva, ale aj samotného detektíva. Ako príklad môžem uviesť Sebastiana Bergmana z kníh Temné tajomstvá a Učeň, ktorý môže byť vzorom pre všetky ďalšie krimi romány. 

Tichý výkrik je zaujímavým krimi počinom britskej autorky Angely Marsonovej. Ako som už spomínal, kniha má zopár nedostatkov, ktoré budú prekážať najmä náročnejším čitateľom. Pre bežných fanúšikov mrazivých príbehov môže byť kniha veľmi príjemným čítaním, ktoré vám spríjemní voľné letné dni. Na záver by som ešte rád povedal, že druhé pokračovanie tejto krimi série vyjde v slovenskom preklade už v decembri. Ostáva nám len dúfať, že sa autorka zo svojich drobných chýb poučí a že bude druhá časť štvordielnej série o niečo lepšia. Ja sa na ňu už teraz teším... Prajem pekné čítanie! :-)


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo