Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Srdcu nerozkážeš (Krystal Sutherlandová)

Čo je to láska? Niektorí tvrdia, že je to iba chémia. Druhí zas veria v niečo nadprirodzené, čo dokáže život človeka od základov zmeniť. Urobiť ho šťastným, ale takisto ho aj zahubiť. Stredoškolák Henry zatiaľ nepocítil, aké je to byť zamilovaný. Síce sa považuje za romantika, nikdy nenašiel to správne dievča, pri ktorom by sa mu beznádejne rozbúšilo srdce. Ale keď v maturitnom ročníku nastúpi do Henryho triedy Grace Townová, niečo sa v ňom pohne. Grace však nevyniká ktovieakým šarmom a nie je to typické dievča chlapčenských snov. Kríva a chodí o palici, nosí neforemné a nadrozmerné chlapčenské oblečenie a navyše sa vyhýba spoločnosti ostatných. Učiteľ angličtiny ich oboch poverí vedením školského časopisu a Grace zrazu prebudí Henryho zvedavosť. Zaľúbi sa do nej, hoci o jej minulosti nič nevie. Postupne zisťuje, že Grace bola kedysi iná a začína tušiť, že v jej živote sa muselo stať niečo, čo ju hlboko poznačilo. Henry spoznáva aj temnú stranu lásky a bolesť, ktorá s ňou súvisí. Rád by pomohol Grace. No je to vôbec možné? Dokáže človek milovať aj po druhýkrát

"Vždy som presne vedel, aké emócie som kedy cítil. Radosť, smútok, hnev, trápnosť: všetko to boli emócie, ktoré sa dali ľahko označiť a opísať. Ale toto bolo niečo nové." 

Hneď na úvod musím povedať, že ma kniha Srdcu nerozkážeš zaujala už na prvý pohľad. Potešilo ma, že je vyrozprávaná z pohľadu chlapca, ktorý mi bol v mnohých veciach podobný. Autorka ma zaujala netradičným štýlom, ktorý sa mi miestami podobal na štýl obľúbeného Johna Greena a najmä na jeho šialenú knihu Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín, v ktorej autor demoštroval fakt, že byť obyčajným sa vo svete literatúry nevypláca. Sutherlandovej kniha ma však zaujala viac, najmä tým, že som počas celého príbehu nedokázal predpovedať, ako sa budú udalosti ďalej vyvíjať. Autorka ma jednoducho držala v napätí a román ukončila tak, ako by len málokto očakával. 

"Grace Townová bola ostrý sklenený črep, na ktorom sa porežem 
znova a znova, vždy keď sa s ňou zapletiem..." 

Ďalším z pozitív románu je fakt, že príbeh pôsobí reálne a autorka verne ilustruje tínedžerov takých, akí naozaj sú. Páčilo sa mi, že udalosti neprikrášľovala ‒ a podobne ako v reálnom živote, aj tu poukázala na to, že nie každý okamih v živote je taký, aký si predstavujeme. Henry bol príjemným hlavným hrdinom a musím sa priznať, že som si ho veľmi rýchlo obľúbil. Grace nebola jednoduchou postavou a oceňujem najmä spôsob, akým autorka vykreslila jej charakter. Nepôsobil umelo a bolo vidieť, že si na hlavných postavách naozaj dala záležať. Množstvo vecí ostáva skrytých a niektoré si čitateľ musí domyslieť sám

"... celkom určite by sa to nakoniec skončilo zničením jedného z nás alebo nás oboch. Ale za niektoré veci sa oplatí bojovať, však?" 

Síce je Srdcu nerozkážeš autorkiným debutom, kniha sa jej naozaj podarila. Aj napriek tomu, že boli niektoré kapitoly slabšie ako tie zvyšné, príbeh vo mne zanechal veľmi dobrý dojem. Obsahoval množstvo pekných myšlienok, a preto som rád, že som si tento román prečítal. Autorka má naozaj veľký potenciál a určite sa poobzerám v budúcnosti aj po jej ďalších knihách. Ak teda hľadáte netradičné čítanie, podobné knihám Johna Greena, s nádychom romantiky, ktoré nie je náročné na čas ani na zložitosť deja, knižka Srdcu nerozkážeš bude dobrou voľbou. Vopred prajem pekné čítanie! :-) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...