Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Kvet (Elizabeth Craftová, Shea Olsenová)

Ako čitateľ a fanúšik literatúry pre mladých som zažil množstvo "knižných ošiaľov". Či to bola Twilight sága, Hry o život, Divergencia či séria After (ktorej ošiaľ, ťažko povedať, či vďaka prepojenosti s mládežníckou kapelou One Direction, trvá dodnes), vždy som počul o týchto knihách z každej strany. Najmä spomínanú sériu After mi pripomenula anotácia diela Kvet, o ktorej som počul už viackrát pred samotným vydaním románu. Obyčajné stredoškolské dievča sa zaľúbi do rockovej hviezdy a práve táto láska obráti celý jej život naruby. Znie to ako príliš veľké klišé, no i napriek tomu mala anotácia románu Kvet niečo do seba, čo ma prinútilo si toto dielo prečítať. Možno to bola zvedavosť, či sa na Slovensko dostáva nové After. V neposlednom rade ma zaujala farebná značka "15+", ktorú som v takejto forme videl na YOLi knihách po prvýkrát. S odstupom času musím povedať, že som od tohto románu očakával viac. Ak by som mal však 15, pravdepodobne by som bol z neho nadšený. Aj preto je veľmi dôležité, z akého uhla sa na túto knihu budete pozerať – a hoci je román vo viacerých ohľadoch svojský a niektoré vecí mu o chvíľu vytknem, mnohých čitateľov zaujme.

"Láska je zničujúca. Berie človeku úplne všetko." 

Ide o klasickú romancu medzi dvoma mladými ľuďmi  – Charlotte, ktorá pracuje v kvetinárstve, a Tatom, z ktorého sa vykľuje hudobná star. Hneď na úvod musím povedať, že ma prvé strany románu mierne znepokojili. Nedokázal som sa dostať do tohto príbehu a mal som navyše pocit, akoby kniha nebola určená pre mňa. Po niekoľkých stranách ma však na Kvete niečo zaujalo a kniha ma začala baviť o trochu viac. Aj napriek tomu mi však prekážalo niekoľko detailov, najmä čo sa týka hlavných postáv. Neraz ma totiž rozčuľovalo správanie hlavnej hrdinky Charlotte, ktorá často vystupovala naivne a nerozvážne. Hoci jej Tate ubližoval, aj tak bez neho nedokázala žiť. Častokrát si protirečila a síce sa spomínaný Tate, ktorý je klišoidným stvárnením americkej hviezdy, po ktorom túži každé jedno pubertálne dievča, v knihe príliš neprejavoval, Charlotte ako prototyp zlej hrdinky príbehu úplne stačila.

"Nepotrebujem jeho ochranu. Ako som mu dnes večer povedala: rozhodujem sa sama. A preberám zodpovednosť aj za svoje omyly." 

Odhliadnuc od toho mal ale román aj niekoľko svetlých momentov. Veľký plus vidím najmä v pútavom štýle autoriek, vďaka ktorému sa kniha čítala rýchlo a plynulo. Musím takisto pochváliť aj to, že spisovateľská dvojica nechala v príbehu určité otázky otvorené – a teda núti čitateľa, aby si niektoré súvislosti domyslel sám (prípadne si kúpil pokračovanie). Aj napriek spomínanému príjemnému štýlu ale kniha obsahovala niekoľko hluchých miest. Je však dôležité, z akého uhla sa na tento príbeh pozeráte. Pre vekovú kategóriu 15+ (ba o rok či dva menej) môže byť kniha trhákom. V mojom prípade som očakával akési posolstvo, ktoré by mi niečo dalo. A aj keď množstvo čitateľov tvrdí, že podobné diela v sebe žiadne posolstvo nemajú, nesúhlasím s nimi. 

"Náhle je mi všetko jedno. Pravidlá, hranice aj obmedzenia. Dokonca aj moje vlastné. Jediné, čo chcem, je on." 

Ak budete od knihy očakávať priemerné oddychové čítanie, ktoré neprináša svetoborný príbeh, román vás môže vo viacerých ohľadoch prekvapiť. Treba však povedať, že ide naozaj o príbeh pre nenáročných (a najmä mladších) čitateľov, ktorí prežívajú prvé lásky a sklamania, ktoré po nich často prichádzajú. Ja som mal na knihu očakávania vyššie, no ako som povedal, určitú skupinu fanúšikov romantických príbehov toto dielo dozaista zaujme. Ak patríte medzi nich aj vy, tak prajem pekné čítanie! Román vychádza práve dnes a ak ho ešte nenájdete vo svojom obľúbenom kníhkupectve, môžete si ho objednať kliknutím na obrázok nižšie.

Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te