Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Kvet (Elizabeth Craftová, Shea Olsenová)

Ako čitateľ a fanúšik literatúry pre mladých som zažil množstvo "knižných ošiaľov". Či to bola Twilight sága, Hry o život, Divergencia či séria After (ktorej ošiaľ, ťažko povedať, či vďaka prepojenosti s mládežníckou kapelou One Direction, trvá dodnes), vždy som počul o týchto knihách z každej strany. Najmä spomínanú sériu After mi pripomenula anotácia diela Kvet, o ktorej som počul už viackrát pred samotným vydaním románu. Obyčajné stredoškolské dievča sa zaľúbi do rockovej hviezdy a práve táto láska obráti celý jej život naruby. Znie to ako príliš veľké klišé, no i napriek tomu mala anotácia románu Kvet niečo do seba, čo ma prinútilo si toto dielo prečítať. Možno to bola zvedavosť, či sa na Slovensko dostáva nové After. V neposlednom rade ma zaujala farebná značka "15+", ktorú som v takejto forme videl na YOLi knihách po prvýkrát. S odstupom času musím povedať, že som od tohto románu očakával viac. Ak by som mal však 15, pravdepodobne by som bol z neho nadšený. Aj preto je veľmi dôležité, z akého uhla sa na túto knihu budete pozerať – a hoci je román vo viacerých ohľadoch svojský a niektoré vecí mu o chvíľu vytknem, mnohých čitateľov zaujme.

"Láska je zničujúca. Berie človeku úplne všetko." 

Ide o klasickú romancu medzi dvoma mladými ľuďmi  – Charlotte, ktorá pracuje v kvetinárstve, a Tatom, z ktorého sa vykľuje hudobná star. Hneď na úvod musím povedať, že ma prvé strany románu mierne znepokojili. Nedokázal som sa dostať do tohto príbehu a mal som navyše pocit, akoby kniha nebola určená pre mňa. Po niekoľkých stranách ma však na Kvete niečo zaujalo a kniha ma začala baviť o trochu viac. Aj napriek tomu mi však prekážalo niekoľko detailov, najmä čo sa týka hlavných postáv. Neraz ma totiž rozčuľovalo správanie hlavnej hrdinky Charlotte, ktorá často vystupovala naivne a nerozvážne. Hoci jej Tate ubližoval, aj tak bez neho nedokázala žiť. Častokrát si protirečila a síce sa spomínaný Tate, ktorý je klišoidným stvárnením americkej hviezdy, po ktorom túži každé jedno pubertálne dievča, v knihe príliš neprejavoval, Charlotte ako prototyp zlej hrdinky príbehu úplne stačila.

"Nepotrebujem jeho ochranu. Ako som mu dnes večer povedala: rozhodujem sa sama. A preberám zodpovednosť aj za svoje omyly." 

Odhliadnuc od toho mal ale román aj niekoľko svetlých momentov. Veľký plus vidím najmä v pútavom štýle autoriek, vďaka ktorému sa kniha čítala rýchlo a plynulo. Musím takisto pochváliť aj to, že spisovateľská dvojica nechala v príbehu určité otázky otvorené – a teda núti čitateľa, aby si niektoré súvislosti domyslel sám (prípadne si kúpil pokračovanie). Aj napriek spomínanému príjemnému štýlu ale kniha obsahovala niekoľko hluchých miest. Je však dôležité, z akého uhla sa na tento príbeh pozeráte. Pre vekovú kategóriu 15+ (ba o rok či dva menej) môže byť kniha trhákom. V mojom prípade som očakával akési posolstvo, ktoré by mi niečo dalo. A aj keď množstvo čitateľov tvrdí, že podobné diela v sebe žiadne posolstvo nemajú, nesúhlasím s nimi. 

"Náhle je mi všetko jedno. Pravidlá, hranice aj obmedzenia. Dokonca aj moje vlastné. Jediné, čo chcem, je on." 

Ak budete od knihy očakávať priemerné oddychové čítanie, ktoré neprináša svetoborný príbeh, román vás môže vo viacerých ohľadoch prekvapiť. Treba však povedať, že ide naozaj o príbeh pre nenáročných (a najmä mladších) čitateľov, ktorí prežívajú prvé lásky a sklamania, ktoré po nich často prichádzajú. Ja som mal na knihu očakávania vyššie, no ako som povedal, určitú skupinu fanúšikov romantických príbehov toto dielo dozaista zaujme. Ak patríte medzi nich aj vy, tak prajem pekné čítanie! Román vychádza práve dnes a ak ho ešte nenájdete vo svojom obľúbenom kníhkupectve, môžete si ho objednať kliknutím na obrázok nižšie.

Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo