Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Vesmír na pleciach (Jennifer Nivenová)

Človek si nemôže vybrať, aký sa narodí. Nemôže si zvoliť farbu svojej pleti, telo, rodinné pomery, ani či svoj život prežije v zdraví alebo v chorobe. Libby Stroutová a Jack Masselin sú napohľad úplne rozdielni tínedžeri. Zatiaľ čo Libby má problémy s nadváhou, každý sa jej v škole smeje a pred niekoľkými rokmi ju vyhlásili za najtučnejšiu tínedžerku sveta, Jack nemá s prestížou problém. Je šarmantný a vie, ako ohúriť každé dievča. Aj on však vo svojom vnútri skrýva tajomstvo – svoju chorobu, kvôli ktorej nedokáže rozoznávať ľudské tváre. Najprv to vyzeralo tak, že si spolu nebudú nikdy rozumieť. Zazerajú po sebe a nedokážu ani prehovoriť s tým druhým. No potom sa udeje niečo zvláštne... a keď sa obaja spoznajú lepšie, zistia, že majú toho spoločného oveľa viac, než spočiatku tušili... 

Viacerí umelci tvrdia, že inšpiráciu pre napísanie svojich diel alebo pre vystúpenie na javisku divadla hľadali práve v tých najťažších životných chvíľach, ktoré sprevádzalo množstvo (prevažne negatívnych) emócií. Práve tie podnietili ich tvorbu a dodali jej reálnosť a hodnovernosť. Jennifer Nivenová knihu Vesmír na pleciach napísala taktiež v zložitej životnej situácii – v okamihu, keď prišla o vlastnú matku. Ťažko povedať, či sa práve tento fakt podpísal na jej pochmúrnosti. S určitosťou však môžem tvrdiť, že bol Vesmír na pleciach plný emócií, pocitov šťastia, ale rovnako aj dlhotrvajúceho zármutku

„...aj keď zlomené srdce bolí ako ďas, je to lepšie, ako necítiť vôbec nič.“

Už dávno som nečítal knihu, ktorá by ma do takej miery poburovala. Nebolo to ale tým, že by sa mi tento román nepáčil. Nepáčil sa mi skôr postoj, ktorý zaujali jednotlivé postavy voči Libby. Ubližovali jej krutými prezývkami a správali sa k nej ako k handre. Ten, ktorému sa v detstve rovesníci z akýchkoľvek dôvodov smiali, pochopí, aké náročné muselo byť pre hlavnú hrdinku toto životné obdobie. Ako autorka v závere knihy tvrdí, prešla si podobným detstvom, a aj vďaka tomu dokázala postavu Libby reálne vykresliť. Kvôli všetkým spomenutým faktom som sa do osudu hlavnej hrdinky vedel naplno vžiť. A hoci som si neprešiel tým, čím Libby, mal som pocit, akoby som každú jednu ranu prežíval spolu s ňou

Román Vesmír na pleciach však nemožno označiť ako vyslovene smutný. Isteže obsahuje pasáže, ktoré vo vás vyvolajú množstvo emócií a ktoré vás podnietia k činnosti. Kniha ale obsahuje aj viaceré momenty, ktoré vás rozosmejú a potešia. Nivenová dávkovala „všetko s mierou“ a na románe som ocenil najmä jeho inakosť. Nielenže jednotlivé kapitoly nemali viac než dve-tri strany (keďže neustále striedala rozprávačov – Libby a Jacka), príbeh sa navyše snažila odľahčovať. Akoby to, čo sa v knihe dialo, bolo úplne normálne – a akoby sa hlavné postavy naučili žiť so svojím osudom. Autorka tým poukazuje aj na to, že nikto z nás nie je dokonalý a každý v sebe skrýva niečo, čo ho robí odlišným, no zároveň i jedinečným. 

„Všetky hviezdy vyzerali rovnako, ako keby bola 
obloha plná tvárí. Povedal som si, že Libby je
 jedna z tých hviezd. Jednu som si vybral, pomenoval 
ju po nej a pozeral sa na ňu tak dlho, ako 
som vydržal. Potom som žmurkol.
Zostaň. Zostaň. Zostaň.
Nechoď preč.
No zmizla.“

Vesmír na pleciach bol v poradí druhou knihou, ktorú som od Jennifer Nivenovej čítal. Zatiaľ čo Všetky skvelé miesta, jej prvý román, ma príjemne prekvapili, no nepovažoval som ich za nezvyčajné ani prelomové čítanie, Vesmír na pleciach vo mne niečo zlomil. Akoby ma prinútil prehodnotiť svoj postoj k životu – a uvedomiť si, že nič netrvá večne. Takisto aj to, že netreba mať voči ľuďom predsudky a aj človek, ktorý sa vám v napohľad ničom nepodobá, sa môže stať jedného dňa vaším priateľom. Pevne verím, že si knihu užijete minimálne tak, ako sa to podarilo mne. Vopred prajem pekné čítanie!

Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyhrá láska alebo manželstvo z povinnosti? | recenzia knihy Tajomstvá zámku Ashmore (Cynthia Harrod-Eagles)

Sedemdesiattriročná Cynthia Harrod-Eagles napísala za svoj život desiatky románov. Najviac sa ale preslávila ságou The Morland Dynasty, ktorú čitateľom predstavila v tridsiatich piatich pokračovaniach. V minulosti knihy nepublikovala len pod svojím menom, ale využívala aj pseudonymy Emma Woodhouse či Elizabeth Bennett. Titul Tajomstvá zámku Ashmore je jej najnovší román , ktorý v pôvodnom znení vyšiel v roku 2021. Sleduje osud mladého Gilesa, ktorý po smrti svojho otca grófa musí prevziať trón.  Ten jeden deň v roku 1901 bol na poľovačku ako stvorený. Tragická nehoda počas lovu však pripraví o život grófa Staintona a obyvateľom zámku Ashmore spôsobí krušné chvíle. Zámok získa nového majiteľa , ktorým je grófov najstarší syn Giles. Ten z vyhliadky na dedičstvo nie je veľmi nadšený. Rýchlo totiž zistí, že okrem titulu zdedil po otcovi aj značné dlhy . Existuje len jediný spôsob, ako rodinu zachrániť pred bankrotom. Musí sa výhodne oženiť – a rozhodnúť sa musí rýchlo. Zatiaľ čo Kitty

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ale určit

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v