Preskočiť na hlavný obsah

Aký dôvod má mlčanie? | recenzia knihy Keby zavolal (Rosie Walshová)

Asi každý si prešiel niekoľkými sklamaniami z lásky. Nadšením, prvotným spoznávaním toho druhého, ale aj prehnanými očakávaniami či sklamaním, ak to nevyjde. Je to jednoducho kolobeh, ktorý patrí k životu. Predstavte si, že spoznáte skvelého muža, strávite spolu sedem nádherných dní a zamilujete sa. Uveríte, že je to obojstranné. Akoby ste celý život čakali jeden na druhého. Pred odletom na plánovanú dovolenku vám sľúbi, že z letiska zavolá. Ani najmenej o tom nepochybujete. Ibaže už sa neozve. Priatelia vám radia, aby ste naňho zabudli, že nie je hoden vašej lásky, no vy cítite, že sa mýlia. Ste presvedčená, že sa mu niečo stalo a že na svoje mlčanie musí mať dôvod. Uplynú minúty, dni, týždne a obavy oňho vás zrazia na kolená. Čo urobíte, keď sa presvedčíte, že intuícia vás neklamala a na svoje mlčanie má naozaj vážny dôvod? Je za ním to, s čím ste sa jeden druhému nestihli zdôveriť... Pravda.

Aj keď by som to nemal hovoriť, anotácia tejto knihy mi na prvý pohľad pripadala trochu pritiahnutá za vlasy. Zamilovať sa do niekoho po jednom týždni nie je veľmi reálne – a aj keby sa to niekomu podarilo, takýto vzťah by pravdepodobne nemal veľkú budúcnosť. Ale o tom potom. Nakoniec som sa knihe rozhodol dať šancu a musím povedať, že to neľutujem. Aj keď začiatok bol náročný... 

"Posledných dvadsať rokov som prežil dobre. Popasoval som sa so zármutkom a prebojoval sa do života. Ale dovolil som, aby bola dôležitejšia než ja. Celý čas..."

Autorka sa rozhodla svoj príbeh vyrozprávať viacerými spôsobmi. Čitateľ sleduje dejovú líniu jednak z pohľadu Sarah, no takisto aj pomocou listov, ktoré píše Sarah Eddiemu, podľa nej osudovej láske. V neposlednom rade môže čitateľ sledovať vývoj udalostí z pohľadu samotného Eddieho. Musím povedať, že spočiatku mi bola Sarah nesympatická a nerozumel som jej správaniu. Viackrát mi takisto neboli jasné vzťahy medzi niektorými postavami. Situácia sa ale zmenila v druhej polovici románu, kedy kniha nabrala úplne iný spád. Dej, ktorý sa len pomaly vliekol, naraz zmenil svoj charakter. Zápletke už nechýbala akcia a dej sa posúval plynulo dopredu. Odrazu začalo všetko dávať zmysel.

Pozitívne hodnotím najmä nepredvídateľnosť príbehu. Od druhej polovice románu ma autorka až do samého konca udržala v napätí a vôbec som netušil, ako sa kniha nakoniec skončí. Páčil sa mi tiež štýl, ktorým bolo toto dielo napísané. Čítal sa veľmi dobre a rýchlo. Výhrady mám ale voči uveriteľnosti celej zápletky. V druhej polovici autorka odkrýva viaceré tajomstvá. A hoci je život nepredvídateľný a niekedy sa vám stanú aj tie najmenej pravdepodobné veci, počas čítania knihy Keby zavolal som sa niekoľkokrát pozastavil nad tým, či by sa niečo podobné mohlo stať aj v skutočnosti. Ďalšiu výhradu mám k postavám, ktoré sa neraz správali povrchne a ich emócie neboli dostatočne vykreslené. Akoby mala autorka problém vystihnúť, ako sa postavy cítili, a preto radšej zamerala pozornosť na niečo iné.

"Nie sme len obeťou nášho života. Šťastie je otázkou rozhodnutia."

Keby zavolal je oddychové čítanie ako stvorené na leto. Ak napriek tomu, že mala kniha niekoľko nedostatkov, neľutujem, že som si ju prečítal. Ako som už spomínal, prvá polovica bola úplne iná než tá druhá. Obsahovala viacero hluchých miest a dej sa posúval dopredu len veľmi pomaly, čo bola škoda. Neskôr sa ale všetko zmenilo. Ak hľadáte nenáročný román s nečakaným rozuzlením, mali by ste dať tejto knihe šancu. Prajem pekné čítanie.

zdroj obrázkov: wehearit.com

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...