Preskočiť na hlavný obsah

Pomsta bude sladká | recenzia knihy Vdovy (L. Plante)

Vdovy pôvodne vznikli ešte v osemdiasiatych rokoch ako úspešný televízny seriál. Do kín teraz prichádza aj filmová verzia v réžii oscarového režiséra Steva McQueena. 

Harry Rawlins bol takmer dvadsať rokov mozgom tímu, ktorý páchal lúpežné prepady a krádeže. Prepad pancierového auta prevážajúceho veľkú sumu peňazí v podjazde pod londýnskym Strandom mal priniesť členom gangu obrovské bohatstvo, no pre osudovú chybu sa im akcia vymkla z rúk a skončila sa tragicky. Harry vždy vravieval svojej žene Dolly, že sa nemusí báť, keby sa mu niečo stalo, chlapi z jeho tímu – Joe a Terry – pôjdu v jeho šľapajach a o všetkých sa postarajú. Napokon však osud rozdal karty inak. Všetci traja lupiči zostali uväznení v horiacej dodávke, ktorá vzápätí vybuchla. Dolly mala tri možnosti: zmieriť sa so situáciou a odovzdať Harryho cenné účtovné knihy aj s opismi a plánmi akcií polícii, predať ich konkurencii alebo... spolu s ďalšími dvomi vdovami prevziať „podnik“ a prežiť. Dolly, Shirley a Linda sa rozhodli – a v pätách majú nielen políciu, ale aj ďalších záujemcov o miliónový lup. 

"Dala mu šancu. Neznamená to, že je bezcitná, dohovárala sama sebe, no nie je pre ňu ani zďaleka taký dôležitý ako vdovy... alebo akcia, na ktorú sa chystajú."

Najväčšie pozitívum, ktoré na tejto knihe vidím, bol spôsob, akým autorka vykreslila celý svoj príbeh. Takisto aj prostredie, ktoré autorka zasadila do Anglicka, konkrétne osemdesiatych rokov minulého storočia (samotná kniha po prvýkrát vyšla ešte v roku 1983 a neskôr bola vydaná vo viacerých ďalších edíciách). Na druhej strane treba povedať, že úvodné kapitoly knihy boli menej pútavejšie než zvyšok románu. La Plante čitateľovi predstavila veľké množstvo postáv, v ktorých sa veľmi rýchlo stratíte. Neskôr sa ale dejová línia rozbehne a postupne sa začne zapletať. Autorka vás prinúti premýšľať nad príbehom a neustále poukazuje na hrozby, ktoré na jednotlivé postavy číhajú. 

Lynda La Plante ma dokázala až do samého konca držať v napätí a čakať, ako sa príbeh nakoniec skončí. Dozaista treba pochváliť aj dialógy medzi postavami. Vyznievali realisticky a vdovy sa vám veľmi rýchlo dostanú pod kožu. La Plante vytvorila silné ženské hrdinky a práve ich charaktery vytvárajú celý príbeh. Poukazuje na ich odvahu, organizovanosť a schopnosť adaptácie. Ak sa počas čítania do príbehu vžijete, budete s vdovami prežívať celú akciu. Budete im držať palce, smiať sa s nimi, a dúfať, že uspejú. 

"Jeho manželstvo vykazovalo všetky znaky únavy a prázdnoty. V skutočnosti predstava, že by mal ležať vedľa ženy, ktorá ho nemá rada, bola preňho neznesiteľná. Skryl sa do malej izby, lebo tak to bolo pre neho jednoduchšie."

Aj napriek tomu si ale uvedomujem, že nie všetci sa dokážu naladiť na vlnu vdov, pretože táto kniha nie je pre každého. Niektorí môžu vidieť v celkovom námete klišé; keď sa vdovy po svojich nebohých manželoch rozhodnú vziať situáciu do vlastných rúk. Mne sa ale táto kniha páčila a rád by som poukázal najmä na prostredie, v ktorom sa celý román odohráva. Pôsobilo na mňa netradičným dojmom. Hoci kniha nebola dokonalá, som rád, že som si ju prečítal. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...