Martina Greenfielda nazvali najvýznamnejším krajčírom v Amerike a najzaujímavejším človekom na svete. Prežil holokaust a vyrozprával svoj úžasný životný príbeh. Ako pätnásťročného ho spolu s rodinou odviedli do nacistického koncentračného tábora Auschwitz. Greenfield si spomína na zúfalstvo a strach, ktoré prežíval ako osamotený tínedžer v tábore smrti. Naučil sa šiť a pochopil, že odev má veľkú moc a človeku dokonca môže zachrániť život.
Čo vo vás vyvoláva fráza o šatách, ktoré robia človeka? Spomeniete si na pieseň Mariky Gombitovej alebo si predstavíte samého seba, stojac ráno pred skriňou bez najmenšieho tušenia, čo si v daný deň oblečiete? Alebo vám na um skĺzne len otrepaná fráza, ktorá neznamená nič viac len klišé? Mňa názov tejto knihy zaujal – a rovnako aj jej anotácia, ktorá sľubovala históriou šmrncnutý príbeh, predstavujúci život muža, ktorý toho veľa zažil (a nie všetko z toho bolo pozitívne). Ale nielen to. Prináša zároveň rozprávanie muža, ktoré môže vniesť do života obyčajných ľudí veľa zaujímavých a obohacujúcich informácií. Práve preto som neváhal a pustil sa do čítania.
Kniha by sa dala rozdeliť do dvoch častí – na autorovu mladosť, keď sa ocitol v koncentračnom tábore a postupne prichádzal o všetkých svojich blízkych; a na jeho dospelosť, keď pracoval ako profesionálny krajčír. Veľké pozitívum vidím najmä v autenticite jeho rozprávania, ktoré často pripomína príbehy starého či prastarého otca. Druhá polovica románu sa veľmi podobala štýlu módnych časopisov, trebárs dnešného československého Vogue. Ak by som mal obe časti porovnať a vybrať lepšiu, určite by som hlasoval za prvú. Bola písaná emotívnejšie, čo súvisí aj s citlivosťou témy druhej svetovej vojny a koncentračných táborov. Autor má veľmi pútavý a príťažlivý štýl rozprávania. Práve z tohto dôvodu sa pre vás stane čítanie knihy zážitkom. Spolu s ním máte možnosť preniknúť do príbehu a stať sa jeho súčasťou.
„V deň, keď som si prvý raz obliekol košeľu, som pochopil, že oblečenie znamená moc. Šaty iba nerobia človeka, ale môžu ho aj zachrániť.“
„Keď ľudia neuvažujú samostatne, dejú sa hrozné veci.“
Výhodu nevidím iba v rozprávačskom talente autora, ale takisto aj v samotnom podaní. Aj napriek tomu, že kniha pojednáva o temach, ktoré nemusia byť blízke úplne každému, autor menej známe slová, termíny či mená svojmu čitateľovi ihneď vysvetľuje. V konečnom dôsledku však nemáte pocit, že by bolo jeho úmyslom poúčať vás. Záujemcovia o tému tiež ocenia register, ktorý nájdu na konci publikácie.
„To, že chlapec dorástol na muža, vždy zistíte podľa oblečenia, ktoré mu visí v šatníku.“
Martinovi Greenfieldovi sa podarilo priniesť nový pohľad na život našich predkov, ale hlavne tých, ktorí sa ocitli v pracovnom či koncentračnom tábore. Oceňujem najmä hlboké myšlienky, ktoré vložil do svojej knihy – také, ktoré nenájdete v učebniciach dejepisu či historických filmoch; a takisto aj smerovanie dejovej línie, ktorá nemala tendenciu odbáčať, ale išla priamo za autorovým cieľom. Šaty robia človeka by som odporúčal každému z vás – a nielen tým, ktorí majú chuť na netradičnú knihu alebo proste niečo iné. Nie je totiž nič lepšie, než dozvedieť sa niečo nové, a popri tom si aj oddýchnuť.
„Veľké priateľstvá sú ako skvelá krajčírska práca: čím pevnejší je steh, tým dlhšie vydrží.“
Komentáre
Zverejnenie komentára